amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Nákup

Pri nákupe amadín Gouldovej by mal mať chovateľ buď skúsenosti s chovom týchto vtákov alebo by si mal pri ich nakupovaní nechať poradiť od skúseného chovateľa. Asi najdôležitejšia zásada pri nakupovaní je, aby boli vtáky kupované u chovateľa v jeho chovateľskom zariadení. Nákup na burze, v špecializovanom obchode či na iných miestach  môže priniesť viac problémov, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Vtáky majú schopnosť do značnej miery maskovať prejavy ochorení, a to najmä vtedy, ak nie sú vo svojom prirodzenom (známom) prostredí. Pri nákupe u chovateľa sa však správajú relatívne bezstresovo - sú uvoľnené, a tak je možno u nich objaviť príznaky možného ochorenia. Pri nákupe by mal byť v chovnom zariadení pokoj, ktorý umožňuje vtákom správať sa skutočne tak, ako sa cítia.

Nakupované vtáky by mali mať uhladené lesklé perie po kompletne ukončenom preperení. Operenie musí byť súvislé, bez vypadaných miest, neznečistené. Vtáky by nemali byť vysilené či apatické. Nemali by mať privreté a „unavené“ oči. Pri nákupe je potrebné skontrolovať každého jedinca. Preveriť či nemá vystúpenú hrudnú kosť, či nie je celkovo vychudnutý alebo priveľmi tučný. Skontrolovať čistotu peria okolo kloaky, zistiť či nemá nafúknuté brucho, skontrolovať, či nie sú prítomné nejaké deformácie kostí, zobáka, nôh, či nemá neprirodzené výrastky na niektorej časti tela. Tiež je potrebné zistiť či je dýchanie čisté. Samozrejme je potrebné si overiť veľkosť krúžkov a vek vtákov. Znakom zdravia je i to, že vták je pri kontrole aktívny, bráni sa a ďobe do prstov. Ak je apatický, môže to byť vážny symptóm nejakej choroby.

Pri nákupe u chovateľa je potrebné všímať si ostatné vtáky v jeho chovnom zariadení. Či nie sú badať príznaky ochorenia, všímať si konzistenciu trusu, prípadne jeho zápach. Je dôležité oboznámiť sa u chovateľa s charakterom jeho chovného zariadenia, to znamená, zistiť najmä teplotu a vlhkosť, dĺžku dňa, podávané krmivo a spôsob podávania vody a krmiva. Výrazná odchýlka týchto skutočností u nového chovateľa môže mať za následok stres s možným úhynom. Ak sa chce chovateľ venovať chovu výstavných vtákov, mal by kupované vtáky konfrontovať s uznávaným štandardom a v prípade cieleného chovu mutácií si vypýtať od chovateľa aj rodokmeň kupovaných vtákov.

U amadín Gouldovej často chovatelia deklarujú odchov mláďat pod vlastnými rodičmi. Ak kupujúcemu na tom výslovne záleží, mal by sa presvedčiť, že vtáky sú naozaj odchované pod biologickými rodičmi. Ja však odchov pod náhradnými rodičmi nepovažujem až za tak vážny nedostatok. Som toho názoru, že radšej kúpiť zdravé a dobre živené vtáky odchované pestúnmi, ako menej zdatné vtáky, ktoré boli odchované biologickými rodičmi. Tejto problematike sa venujem v časti „odchov pod náhradnými rodičmi“.
 
Možno sa niekto pýta, prečo som tejto problematike venoval toľko priestoru. Je to z dôvodu, že pri nákupe z chovu, kde sú choroby alebo zlá zoohygiena, si môže nový kupujúci priniesť nie len choré vtáky, ale zároveň si aj môže ohroziť svoj dlhé roky budovaný chovný kmeň vtákov. Škody sú potom nenahraditeľné. A tým nemyslím len škody finančné, ale ohrozené sú najmä výsledky dlhoročnej chovateľskej práce.

Ešte poznámka k tomu, prečo odporúčam nákup u chovateľa a nie na burze: nemám nič proti burzám i ja sa na nich niekoľkokrát do roka zúčastňujem. Dôležité však je si uvedomiť, že kupovať na burze malého spevavca, ako je amadina Gouldovej, vážiaceho približne 20 g, je niečo úplne iné, ako kupovať papagája, ktorého hmotnosť je niekoľkonásobne vyššia. Z dlhoročnej skúsenosti chovateľov amadín Gouldovej, ako aj z vlastnej skúsenosti viem, že ak príde k nejakému infekčnému ochoreniu u tak malých spevavcov je úhyn zvyčajne záležitosť niekoľkých hodín, maximálne dní. Za tak krátku dobu prakticky nezaberú ani cielene podané ATB. Preto považujem správny výber a elimináciu rizika za principiálny postoj. Burza by mala byť skôr miestom na získanie kontaktov. Nákup odporúčam vykonať radšej u chovateľa v jeho chovnom zariadení.

Transport

Amadiny Gouldovej sú citlivé na prepravu na dlhé vzdialenosti, pretože ich to stresuje. Na minimalizovanie stresu počas dopravy použijeme špeciálnu prepravku. Doporučujem na prepravu použiť menšie prepravky, a to z dôvodu menšieho rizika poranenia. V prípade, že vták počas prepravy spanikári, vo väčšej prepravke je riziko poranenia vyššie. Nedoporučujem umiestniť do prepravky väčší počet jedincov. V prípade, že zakúpené vtáky prenášame počas zimy, dbáme o to, aby teplota v prepravke veľmi neklesla. Ak to nie je možné inak, tak si na kratší čas môžeme prepravku dať aj pod kabát, aby sa zabránilo úniku tepla. Pozor však na dostatočný prístup vzduchu! V prípade, že cestujeme autom, držíme sa týchto rád:

-    nikdy neumiestňujeme prepravku so zakúpeným vtákom do kufra. Výfukové plyny, ktoré sa v kufri auta nachádzajú, by mali katastrofické následky
-    nikdy nenechávame prepravku v uzatvorenom aute, ktoré je na slnku. Teplota v takomto vozidle rýchle stúpa a nezriedka môže dosiahnuť cez 60°C
-    nikdy neumiestňujeme prepravku na zadné sedadlo bez zabezpečenia. Náhle zabrzdenie by mohlo spôsobiť poranenie vtákov

Čo pokladám pri preprave za veľmi dôležité sú zoohygiena a eliminácia stresu. Znečistenou prepravkou alebo nevhodným spôsobom prepravy môžeme vtáky nakaziť a možno zdravé, čerstvo zakúpené vtáky si domou prinesieme s nejakou chorobou. Stres je spúšťačom rôznych ochorení a má za následok zoslabenie imunitného systému, čo môže byť vstupnou bránou pre ochorenia. V neposlednom rade môže vysoká hladina stresu spôsobiť až totálny kolaps organizmu.

Prepravka či iné zariadenie, v ktorom prenášame vtáky, by malo byť umývateľné a po každej preprave odporúčam vykonať jeho dezinfekciu. Na dno prepravky počas transportu je vhodné umiestniť papier, ktorý sa v prípade potreby dá ľahko vymeniť a zabraňuje tiež hlbšiemu znečisteniu prepravky.

Pri preprave, a to najmä na dlhšie vzdialenosti, by sme mali dbať o to, aby vtáky mali k dispozícii pitnú vodu a tiež dostatok kvalitného krmiva. Asi za najlepšiu voľbu čo sa týka krmiva považujem klas senegalského prosa, ktorý ak sa zavesí na stenu prepravky ani nebude znečistený od trusu vtákov. Voda a potrava nie sú dôležité len ako zdroj energie, ale tiež ako faktor eliminujúci stres. Najmä novší druh prepraviek predávaný najmä v zahraničí dokáže vtákom zaručiť komfort. V takýchto prepravkách je už možno umiestniť napájačky na vodu, ako i kŕmidlá na potravu a sú dostatočne uspôsobené na to, aby vtákom poskytovali dostatočný pokoj pri preprave.

V prvom rade potlačíme svoju zvedavosť a zakúpené vtáky nikdy hneď neumiestňujeme do chovného zariadenia. Zásadne používame karanténnu klietku. Niekoľko dní im podávame stravu, na ktorú boli zvyknuté u predchádzajúceho chovateľa. Postupne im podávame krmivo, ktoré bežne používame. Všímame si správanie vtákov, ktoré by za optimálnych podmienok mali byť aktívne. Nemali by pospávať a mať našuchorené perie.

Karanténu by sme mali vo zvláštnej miestnosti dodržiavať aspoň 4 týždne. Počas tejto doby by sme mali kontrolovať správanie vtákov a raz za týždeň odchytom zistiť či nie sú vychudnuté. Kontrolujeme konzistenciu trusu, ktorá môže byť stresom z nového prostredia počas prvých dní narušená, potom by sa však mala stabilizovať. Asi dôležitejší, ako konzistencia trusu, je jeho zápach. Ten by totiž v nijakom prípade nemal prekročiť „zvyčajnú“ normu. V opačnom prípade mohlo prísť k premnoženiu baktérií či kvasiniek. V každom prípade by mal veterinár urobiť rozbor trusu na začiatku, ako aj na konci karantény.



Preventívne by som určite odporúčal ešte počas karantény preliečenie na roztoče, ktorými amadiny Gouldovej značne trpia. Toto preliečenie mám odskúšané buď prípravkom
SCATT - natiera sa na holú pokožku pod krídlo alebo ešte lepší je prípravok S76, ktorý sa podáva do pitnej vody a slúži na zničenie roztočov v organizme vtákov a na kompletné odčervenie. Nie je účinný na pásomnice.




Po ukončení karantény vtáky umiestňujeme do vopred pripravených klietok či voliér v chovnom zariadení. Ak umiestňujeme novozakúpeného vtáka s vtákom, ktorý je v chovnom zariadení doma, je dôležité spáriť ich spolu v novej klietke tak, aby v nej ako prvý bol umiestnený novozakúpený vták. Vyhneme sa tak prípadnému teritoriálnemu útoku. Karanténa však nie je všeliek, a preto je dôležité aj po jej ukončení vtákov pozorovať či sa u nich nevyskytne príznak nejakého ochorenia, ktoré sa mohlo spustiť práve stresom z umiestnenia do chovného zariadenia, kde je viac vtákov a teda i stresu.