amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Vplyv pigmentov (farby pŕs) na celkový fenotyp operenia

 

 

V perí zelených vtákov sú prítomné 2 melaníny, a to čierny eumelanín a  hnedo–červený pheomelanín. Oba ovplyvňujú výsledné sfarbenie peria alebo jeho odtieň. Strata jedného z týchto pigmentov či už čiastočná, alebo úplná sa prejaví na celom operení. Pheomalanín pôsobí ako stmavovací činiteľ.

 

 

Redukcia pheomelanínu (nie je viazaný na pohlavie)

 

 

2 faktorová - (bieloprsé vtáky) - absencia pheomelanínu sa prejaví napríklad v operení hlavy, kde v stredných partiách pera dochádza k výraznému poklesu pigmentácie. Úplná (2 faktorová) strata pheomelanínu je potrebná na chov lutino mutácií.

 

1 faktorová – strata pheomelanínu (ružovoprsé vtáky) - dôjde k čiastkovému vyblednutiu operenia. Stratou jedného faktora pre pheomelanín stále ostáva 1 faktor, teda určité množstvo pheomelanínu zachované, čo umožňuje výskyt modroprsých vtákov, avšak jeho množstvo je tak malé, že svojím vlastným sfarbením už štrukturálnu farbu neovplyvní, a teda nedôjde k fialovému zafarbeniu pŕs.

 

Prítomnosť či neprítomnosť pheomelanínu, a to jednofaktorová či dvojfaktorová, sa týka vždy celého operenia tela, nie len farby pŕs. Pri bieloprsých vtákoch chýba pheomelanín napríklad v sfarbení peria hlavy. Pri fialovoprsých je zachovaná (kapitola o farbách hlavy).

 

 

Redukcia eumelanínu (je viazaný na pohlavie)

 

 

1 faktorová - dôjde k čiastkovému vyblednutiu operenia. Pri fialovoprsých vtákoch (prítomný stmavujúci prvok pheomelanín) dôjde k vytvoreniu fenotypu: 1f žltých fialovoprsých samčekov – zelený pastel (tieto vtáky majú golierik a kostrč cca o 30% bledšiu ako zelené vtáky). Pri bieloprsých vtákoch dôjde k vytvoreniu fenotypu: 1f žltých samčekov – zlatí (tieto vtáky majú golierik a kostrč cca o 50% bledšiu ako zelené vtáky).

 

2 faktorová – dôjde k výraznejšiemu vyblednutiu operenia. Pri fialovoprsých vtákoch (prítomný stmavujúci prvok pheomelanín) dôjde k vytvoreniu fenotypu: 2f žltých samčekov - zlatí (tieto vtáky majú golierik a kostrč cca o 50% bledšiu ako zelené vtáky. Pri bieloprsých vtákoch dôjde k vytvoreniu fenotypu: 2f žltých samčekov -    
 - prakticky žltí (tieto vtáky majú golierik a kostrč prakticky bielu - špinavobielu).

 

Prítomnosť či neprítomnosť eumelanínu, a to jednofaktorová či dvojfaktorová, sa týka vždy celého operenia tela, nie len farby pŕs. Na príklade peria z pŕs zelených a modrých fialovoprsých, ako aj bieloprsých vtákov vidíme, že v dolných častiach pera (1) je prítomné malé množstvo eumelanínu, čo však neovplyvní fenotyp sfarbenia pŕs.

zelené bieloprsé vtáky

zelený pastel (jednofaktorový žltý)

U žltých a strieborných vtákov, na týchto miestach (1) prítomnosť eumelanínu nie je viditeľná, a to ani u fialovoprsých ani bieloprsých vtákov. Pritom intenzita sfarbenia pŕs je u žltých, zelených, strieborných a modrých rovnaká. To je jasným dôkazom, že eumelanín a pheomelanín na seba nijak nie sú naviazané ale pritom sú prítomne v celom operení.

strieborný samček (2f žltej + 2 F modrej)

 

Samičky sú fenotypovo podobné 2 faktorovým samčekom.

 

 

Vplyv farby pŕs na fenotyp operenia

 

 

Keďže pheomelanín pôsobí ako stravujúci prvok, u rovnako geneticky vybavených vtákov (farba chrbta) sa prejaví zmenený fenotyp. Teda jeho prítomnosť buď stmavuje alebo neprítomnosť zbledšuje vzhľad peria.

 

 

Rozdielnosť v sfarbení v štruktúre peria u samičiek a samčekov

 

 

Podobne ako v štruktúre peria hláv medzi pohlaviami je rozdiel aj v perí na prsiach u samcov a samičiek. Každý chovateľ si už isto všimol, že samičky majú menej výraznú fialovú hruď a akoby matnejšiu oproti samčekom. Svoj základ to má určite vo fylogenéze druhu, kde je aspoň z časti potrebné, aby samičky boli menej výrazne sfarbené.

 

Ak si porovnáme perie samčekov a samičiek zistíme, že vetvičky pera v jeho hornej časti (3) sú u samčekov podstatne dlhšie ako u samičiek. Práve v týchto miestach v medulle sa vytvára za pomoci interferencie optická štrukturálna farba. U samičiek je  vytvorené menej štrukturálnej farby, keďže vetvičky sú kratšie, a preto nedôjde k tak intenzívnemu sfarbeniu peria ako u samčekov. Perie samičiek, keďže je v ňom menej modrej štrukturálnej farby, je teda viac ovplyvnené vlastnou farbou pheomelanínu. Obdobne dĺžku vetvičiek pozorujeme aj na fotografiách bieloprsých vtákov. Keďže však u týchto vtákov chýba pheomelanín, nemôže sa aktivovať medulárna vrstva a nedôjde tak k vytvoreniu štrukturálnej farby. Perie teda nie je ovplyvnené štrukturálnou farbou ani farbou pigmentu, a tak sa javí ako biele. Určitá malá časť pheomelanínu v ňom však ostane, a tak je možné u bieloprsých vtákov vidieť slabý modrý odtieň na konci vetvičiek (2). Pri pozorovaní v chovoch si tento odtieň môžeme všimnúť len za určitých svetelných podmienok.

 

 

Sfarbenie pŕs

 

Ako už z uvedeného vyplýva, farba pŕs je tvorená pigmentom (hnedočerveným pheomelanínom) a optickou štrukturálnou farbou (modrou), ktorá sa za pomoci interferencie vytvára v medulle vetvičky (barby) pera.

 

 

Dedičnosť farby pŕs

 

 

Alely (rôzne formy génu) sa pre sfarbenie pŕs nachádzajú na autozomálnych chromozómoch. To teda znamená, že farba pŕs nie je viazaná na pohlavie a dedí sa voľne, teda rovnako u samčekov ako i samičiek.

 

♂ Samčeky aj ♀ samičky môžu byť jedno aj dvojfaktorové v sledovanom znaku:

 

Fialové PP: Purple, dominantné. 

 

Ružové ww: lilac, recesívne voči fialovej, dominantné voči bielej.

 

Biele pp: white, recesívne voči fialovej aj voči ružovej.

 

Ružová farba pŕs sa môže pohybovať od takmer bielej po takmer fialovú. Vtáky s ružovými prsiami je lepšie do chovu nezaradovať, môže sa stať, že si chovateľ jej používaním z chovu po čase úplne vytesní bieloprsú.

 

 

Príklady párenia

 

 

Párenie 1. - bieloprsé x fialovoprsé

 

 

Genotyp vtáka s bielymi prsiami musí byť pp. Predpokladajme, že druhý rodič je fialovoprsý homozygotný (neštepiteľný), takže jeho genotyp bude PP. Musíme mať na pamäti, že zárodočné bunky (vajíčka alebo spermie) nesú len jednu alelu z páru. U všetkých, ktoré boli potomkami bieloprsého vtáka, budú niesť alelu p. Všetky tie, ktoré po fialovoprsom rodičovi ponesú alelu P. V tomto prípade bude výsledok oplodnenia vždy rovnaký. Ak sa zárodočné bunky z jedného (prírodne sfarbeného) rodiča - P, spoja s tými od druhého (bieloprsého) rodiča - p, budú výsledné oplodnené vajíčka s genotypom Pp. Pretože P je dominantný nad p, bude fenotyp 100% potomstva prvej generácie vtákov fialovoprsý štepiteľný na biele prsia.

 

 

Párenie 2. - bieloprsé x fialovoprsé štepiteľné na biele prsia (z párenia 1)

 

 

Rodičia pre toto spojenie budú mať nasledujúce genotypy: bieloprsý rodič bude pp. Všetky z jeho zárodočných buniek budú niesť jednu p alelu. Genotyp rodiča, ktorý je

fialovoprsý štepiteľný na biele prsia je Pp. V tomto prípade 50% z jeho zárodočných buniek ponesie alelu P a 50% bude niesť alelu p. Z týchto párení sú dva možné výsledky:

1.)  zárodočná bunka nesúca p sa môže spojiť s inou nesúcou p, výsledkom bude oplodnené vajíčko s genotypom pp. Tento vták bude bieloprsý jedinec.

2.)  zárodočná bunka nesúca P sa zlúči s jednou nesúcou p. Tento potomok bude mať genotyp Pp a bude fialovoprsý štepiteľný na biele prsia. Inými slovami, výsledok tohto spojenia bude 50% bieloprsých mladých a 50% fialovoprsých štepiteľných na biele prsia.

 

 

Párenie 3. - fialovoprsé štepiteľné na biele prsia x fialovoprsé štepiteľné na biele prsia

 

 

Obaja rodičia budú mať genotyp Pp, teda 50% zo zárodočných buniek po oboch rodičoch ponesú alelu P a 50% bude niesť alelu p. Dostávame teda štyri druhy spojení medzi zárodočnými bunkami. Možné výsledky potomkov sú uvedené v tabuľke.

 

 

 

Inými slovami, genotypy mláďat sú v pomere: 1PP : 2Pp : 1pp

(alebo 25% : 50% : 25%).

Fenotypový pomer je 3 : 1. Teda 75% fialovoprsých (z toho 50% bude fialovoprsých štepiteľných na bielu a 25% fialovoprsých – homozygotných) a 25% bieloprsých (pp).

 

 

Párenie 4. - fialovoprsé x ružovoprsé

 

 

Genotyp vtáka s ružovými prsiami je ww. Predpokladajme, že fialovoprsý je homozygotný (neštepiteľný), takže jeho genotyp bude PP. Musíme mať na pamäti, že zárodočné bunky (vajíčka alebo spermie) nesú len jednu alelu z páru. U všetkých, ktoré boli potomkami ružovoprsého vtáka, budú niesť alelu w. Všetky tie, ktoré boli fialovoprsé ponesú alelu P. V tomto prípade bude výsledok oplodnenia vždy rovnaký. Ak sa zárodočné bunky z jedného fialovoprsého rodiča - P, spoja s tými od druhého (ružovoprsého) rodiča - w, budú výsledné oplodnené vajíčka s genotypom Pw. Pretože P je dominantný nad w, bude fenotyp 100% potomstva prvej generácie vtákov fialovoprsý štepiteľný na ružové prsia.

 

 

Párenie 5. - fialovoprsé štepiteľné na biele prsia x fialovoprsé štepiteľné na ružové prsia

 

 

Rodičia budú mať genotyp Pp a Pw. Možné výsledky potomkov sú uvedené v tabuľke.

 

 

Fenotypový pomer je 3 : 1.

Teda 75% fialovoprsých (z toho 25% bude fialovoprsých štepiteľných na bielu, 25% bude fialovoprsých štepiteľných na ružovú a 25% fialovoprsých – homozygotných) a 25% ružovoprsých štepiteľných na bielu.