amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

gouldianfinches.eu rss RSS

amadina Gouldovej - zoohygiena a prevencia


Všeobecné základy zoohygieny a výživy v chove exotických vtákov

Silná prirodzená stavba tela je jedným z predpokladov výborného zdravia exotických vtákov chovaných v zajatí. Výborná telesná stavba je samozrejme tiež prirodzenou obranou voči chorobám. Úlohou každého chovateľa by teda mal byť odchov "silných a zdravých" jedincov, pretože exotické vtáky chované v zajatí vplyvom domestikácie a neraz aj neustáleho príbuzenského párenia podliehajú degenerácii a oslabeniu imunitného systému. Ďalšie generácie vtákov sú teda čoraz menej odolné voči ochoreniam.
Podávanie liečiv

Mnohé choroby dodnes nevieme účinne liečiť. V minulosti sa voči neznámym chorobám postupovalo empiricky, žiaľ bez dobrých výsledkov. Niektorí chovatelia liečia svoje vtáky napadnuté chorobami, o ktorých nič nevedia, na vlastnú päsť. Neodborne im dávkujú medikamenty, a tým narúšajú odolnosť voči chorobám a vytvárajú si v chovoch rezistentné kmene baktérií či kvasiniek. Rezistencia neznamená, že by si snáď baktérie či iné mikroorganizmy na liečivá zvykli. Evolučná teória hovorí o tom, že v rámci druhu existuje vždy variabilita jedincov, to znamená, že ak je vták napadnutý bakteriálnou infekciou, medzi tými miliónmi baktérií sa nájde niekoľko, ktoré sú voči účinnému liečivu prirodzene imúnne. Podávaním liečiva príde k likvidácii baktérií na liečivo citlivých, súčasne sa však otvorí cesta na premnoženie baktérií, ktoré sú voči liečivu rezistentné a pritom sú to pôvodne baktérie toho istého druhu. Ak teda chovateľ pokračuje v neodbornej liečbe, vytvára tým len predpoklad na čoraz vyššiu kolonizáciu rezistentných baktérií. Jediná cesta je postupovať vždy cielene a na základe kultivácie vzoriek s citlivosťou. Ak liečivo, najmä ATB, nezaberie do niekoľkých dní, je potrebné pristúpiť k novej kultivácii a k zisteniu citlivosti. Môže sa často vzhľadom na vyššie popísaný prípad stať, že pri novej kultivácii zistia v laboratóriu, že liečivo predtým účinné je už nevhodné a navrhnú inú alternatívu. Vždy je preto potrebné postupovať pod odborným dozorom, veď to, čo zabralo u suseda, nemusí zabrať aj u mňa a opačne.

Výživa

U exotických vtákov, ktoré patrične kŕmime, dodržujeme správnu zoohygienu a celkovú starostlivosť, je vysoká pravdepodobnosť odchovu zdravých jedincov. Správne zloženie potravy má veľmi dôležitú úlohu na celkový zdravotný stav vtákov. Nedostatočná a najmä jednostranne zameraná potrava znižuje prirodzenú obranu jedinca a vedie ku chorobám. Pod zlou potravou rozumieme: semená menšej klíčivosti než 80%, staré zaprášené semená, nedostatok zeleniny a ovocia. Ak je pridaný sústavný stres, tak sa chorobám v chove prakticky ani nedá vyhnúť. Ideálna v chove vtákov je prirodzená potrava, teda potrava, ktorú majú vtáky vo svojej domovine. V podmienkach chovu v zajatí je to však často nereálne. Neostáva nám preto iné, ako voliť náhradnú potravu. Jej výživná hodnota je na prežitie postačujúca, ovšem nemôžeme sa vyhnúť nesprávnemu pomeru živín, prekrmovaniu jednou zložkou. Vždy nám nejaké zložky potravy v podávanej zmesi absentujú, a to aj za predpokladu, že podávaná zmes je pestrá. Nestačí poznať, koľko a akých zložiek je potrebných v potrave, ale dôležité je vedieť, aké presne to sú. Preto je potrebné dokonale poznať stravovanie vtákov v ich prirodzenom prostredí. Musíme dbať o to, aby potrava obsahovala vyvážený podiel aminokyselín, vitamínov, minerálnych látok, enzýmov, tukov, cukrov, proteínov,... Nevyvážená náhradná potrava môže spôsobovať zmeny na orgánoch, mutácie génov, vírusov a baktérií, ktoré v prírode spôsobujú malé problémy, v chovoch s náhradnou potravou však tieto zmeny môžu byť fatálne. V každej populácii voľne žijúcich vtákov je veľké množstvo vírusov a baktérií, avšak po dlhej dobe sa v organizmoch voľne žijúcich vtákov vytvorila rovnováha, patogénne sú len pre malú časť populácie. Pri chove v zajatí náhradnou potravou je tomu však naopak. Ako Dr. Tukač uviedol na prednáške v Jirnách (2008) „ 20 % poddávaných zložiek výživy rozhoduje o 80 % celkového efektu.“
 
Stres

Zdravý vták môže čeliť stresu, pokiaľ nie je sústavný. Pri sústavnom strese podlieha chorobe aj fyzicky najlepšie stavaný jedinec. Pri prevencii voči chorobám je nevyhnutné zabezpečiť bezstresové prostredie. Veľa ochorení u exotických vtákov možno pripísať stresu fyzicky slabo stavanému jedincovi alebo jeho zlej genetickej výbave. Za stres považujeme všetko čo ruší jedinca  (v normálnom živote). Stres vo voľnej prírode vyvoláva vysoké vylučovanie adrenalínu ako obranného mechanizmu úniku jedinca pred nepriateľom. Naopak u vtákov chovaných v zajatí zapríčiňuje citlivosť voči chorobám. Pri predchádzaní chorobám v chovnom zariadení je potrebné obmedziť stresový faktor na minimum. Stres delíme na fyzický a psychický. Uvediem niektoré praktické príklady príčin stresu: preplnenie voliéry (stáva sa to najmä pri zazimovaní vtákov, keď chovateľ nemá dokonale vybudované chovné zariadenie a na zimu vtáky sťahuje do iných priestorov, ako boli počas chovnej sezóny), nedostatočná a jednostranná výživa, náhla zmena stravy a stravovacích návykov, biologicky a chemicky silno znečistená potrava a pitná voda, vysoká vlhkosť v chovnom zariadení najmä v spojitosti s nízkou teplotou, celkovo zlá zoohygiena, nedostatok osvetlenia, hluk, náhla zmena teploty, neprispôsobiví jedinci, premiestnenie do novej voliéry, časté premiestňovanie jedincov do iných voliér, preperovanie, predávkovanie liečivami. Ďalej je to ohrozovanie prirodzenými nepriateľmi ako sú: dravé vtáky, hlodavce alebo aj iné domáce zvieratá. Medzi stresový faktor patrí tiež nevhodné umiestnenie potravy. Vtáky sa pri prijímaní potravy musia cítiť bezpečne, a preto zvyčajne podávanie potravy do misiek na podlahu chovného zariadenia (až na niektoré druhy) vyvoláva sústavnú stresovú situáciu. Znalosť etológie je teda dosť podstatná. Ako som uviedol, choroby sa viažu na stres, musíme obmedzovať príčiny a stresové situácie fyzického a psychického stresu.

Chorý jedinec (prenášač)

Prenášač je jedinec, ktorý sa javí ako zdravý, ale v skutočnosti je nakazený a môže nakaziť ostatné vtáky. Vtáka - prenášača môže špeciálnym testom otestovať veterinár. Pre chovateľa neexistuje spôsob na identifikáciu vtáka - prenášača, avšak môžeme obmedzovať stresové faktory a zaviesť karanténu, čím zamedzíme rozširovaniu chorôb. Stres je spúšťačom rôznych chorôb u zdanlivo zdravých vtákov. Stres zapríčiní, že vták - prenášač ochorie, avšak neuhynie, choroba sa tak môže v chovnom zariadení šíriť prostredníctvom potravy, vody, trusu, priamym kontaktom medzi zdravými vtákmi a prenášačom. Napokon by som chcel pripomenúť, že aj geneticky a fyzicky slabý jedinec sa môže stať prenášačom ochorenia, pretože sa dostatočne nevyvíja a jeho imunitný systém je oslabený. Choroba sa často prejavuje už od mladého veku. Je dôležité nakazeného jedinca liečiť, pretože je zdrojom nákazy a môže nakaziť celý chov. Navyše musíme vyradiť z chovu chovný pár, ktorý nám produkuje samých slabých jedincov. Okamžite izolujeme chorého jedinca a necháme urobiť potrebné vyšetrenia. Ohrozené vtáky preventívne liečime v izolácii od ostatných. Voliéru okamžite vydezinfikujeme prípravkami na báze chlóru (domáce bielidlo pomer 1:100). Musíme si ale uvedomiť, že prenášačom choroby nemusí byť práve nový jedinec. Veterinárne vyšetrenie nám zistí, ktorý jedinec je prenášač. Často sa stáva, že dokonale zdravé vtáky sa nakazia od nového jedinca a stanú sa prenášačmi, pričom nový jedinec prenášačom už nie je. V tomto prípade sa prvé príznaky objavia v priebehu od 1 týždňa do 6 mesiacov po vpustení nového vtáka do chovného zariadenia.

Čistota v chovnom zariadení

Dodržiavaním čistoty v chovnom zariadení obmedzíme množstvo choroboplodných zárodkov, a tým obmedzíme stály atak patogénov na organizmus vtákov. Dokonca aj fyzicky dobre vyvinuté vtáky sa nakazia v chovnom zariadení plnom choroboplodných zárodkov. Bakteriálnym a hubovitým infekciám sa dobre darí, keď vtáky kŕmime zlou potravou a nedodržujeme zásady hygieny. Ďalšími faktormi sú znečistené chovné búdky, vlhkosť v chovnom zariadení, nedostatočné alebo prehnané vykurovanie, voda, keď sa denne nevymieňa. Voliéry pravidelne čistíme špeciálnymi protibakteriálnymi roztokmi.





















Nákup vtákov

Pred nákupom vtákov je nevyhnutná dôsledná fyzická kontrola. Vtáky zásadne nakupujeme iba od renomovaného chovateľa a nie z predajní drobnochovu či na burzách. Je lepšie sa na burze porozprávať, dohodnúť si kontakt a navštíviť chovateľa u neho doma. Pozrieť si jeho chov, zoohygienu, druh a kvalitu podávanej potravy,... Návšteva u chovateľa nám môže ľahko odhaliť, ako je to so zdravotným stavom kupovaného jedinca. Ak je v chove prítomné ochorenie, je možné, že sa  prejaví na niekoľkých jedincoch. Kupovať na burze je vždy riziko, keďže nevidíme celý chov.  

Karanténa

Pri umiestnení nových vtákov do chovného zariadenia musíme čeliť možnosti infekčnej nákaze celého doterajšieho chovu. Najlepšou ochranou je vytvorenie karanténnej voliéry, kde umiestnime nových jedincov. Do 3 týždňov môže nový chorý jedinec nakaziť celý chov. Symptómy spojené s uvedeným nakazením sú rôzne, záleží na druhu choroby. Vták v inkubačnom štádiu choroby sa na prvý pohľad zdá zdravý. Z tohoto dôvodu nechávame jedincov v karanténnej voliére (klietke) minimálne 30 dní. Dodržiavanie prísnej karantény nám pomôže vyselektovať nakazené vtáky a znižuje celkové riziko prinesenia chorôb od novo nadobudnutých vtákov. Pamätajme, že prísny karanténny systém nikdy nefunguje so 100 % účinnosťou. Karanténnu voliéru umiestňujeme mimo chovných voliér. Existuje mnoho spôsobov karantény, ktoré sú predmetom diskusie. Ako som už predtým uviedol, je dôležité získať jedinca „z čistého“ zdroja. Ďalej musíme uvážiť, ktorý druh vtákov je citlivý na konkrétne ochorenia a na tie sa najmä zamerať. Navyše je dobré kupovať vtáky, ktoré už majú za sebou prvé preperovanie. U väčších druhov papagájov to však nie je vždy možné. Hlavným cieľom izolácie je minimalizovať stresové faktory, postupnú aklimatizáciu jedinca na nové prostredie a dôsledné pozorovanie prípadných príznakov chorôb. Bez príznakov chorôb nepodávame v prvých dvoch týždňoch žiadne liečivá. Ideálne by bolo, keby sme vzorku trusu vzali na rozbor veterinárovi. Prípadné choroby odporúčam liečiť v karanténnej klietke. Zásady karantény:
-    počas karantény vtáka denne z diaľky pozorujeme
-    počas prvých dvoch týždňov, počas ktorých je vták najviac stresovaný, je veľmi dôležité nepodávať liečivá bez známok vážnejšej choroby
-    v okolí karanténnej klietky - voliéry zabezpečíme absolútny pokoj
-    výmenu vody a potravy realizujeme bez vstupu do voliéry resp. klietky
-    po prvých dvoch týždňoch aklimatizácie v karanténnej klietke, podrobíme vtáka veterinárnemu vyšetreniu; liečivá, zvlášť antibiotiká, bez známok bakteriálnej infekcie nepodávame
-    po 30 dňoch karantény by mali byť nové vtáky aktívne a v plnej kondícii
-    ak máme pochybnosti o zdravotnom stave jedinca, nikdy ho neumiestňujeme do voliéry medzi ostatné vtáky. Takéhoto vtáka nechávame v karanténnej voliére ďalej na pozorovanie a v súčinnosti s veterinárom urobíme ďalšie vyšetrenia
-    ATB, antiparazitiká,... podávame len cielene na základe výsledkov vyšetrení
-    u malých druhov vtákov ako sú spevavce sa prikláňam k názoru, že je možné preventívne podať prípravky na odstránenie roztočov

Životný cyklus

Potreby vtákov sú rôzne v závislosti od sezón, t.j. chovná sezóna, sezóna preperovania a mimo chovná sezóna. V každom z týchto období majú vtáky špecifické potreby. Výskyt chorôb je zvyčajne podmienený nedostatočným splnením ich špecifických potrieb. Choroby exotických vtákov môžeme rozčleniť podľa sezón, v ktorých sa najčastejšie vyskytujú. Chovná sezóna je fyzicky náročná ako pre chovný pár, tak aj pre ich mláďatá. Chovné vtáky počas chovnej sezóny musia vynaložiť obrovské fyzické úsilie na dvorenie, hniezdenie, znášku, inkubáciu, odchov mláďat. Rovnako v tomto období tiež mladé vtáky vynakladajú veľké množstvo energie na svoj vlastný vývoj, t.j. od vyliahnutia až po vyletenie (opustenie búdky). Najdôležitejšou zložkou zdravia počas chovnej sezóny sa stáva výživa. Mnohé choroby, ktoré sa vyskytujú počas chovnej sezóny, sa pripisujú na vrub nedostatočnej výžive. Ďalšou vecou, na ktorú by sme nemali zabúdať počas chovnej sezóny je okrem plnohodnotnej výživy aj čistá voda a čistá potrava a minimalizácia stresu. V mimo chovnej sezóne by sme sa mali zamerať na kľud v chovnom zariadení. Zvyčajne je spojená s prezimovaním vtákov, závisí to samozrejme od druhu. Všeobecne však platí, že v mimo chovnej sezóne nepodávame vtákom tak vysoko výživnú potravu ako v chovnej sezóne. Potrava musí byť pestrá, ale je dôležité, aby nespôsobovala tučnotu vtákov, ktorí by tak mohli mať pomalší nástup do chovnej sezóny alebo neoplodnené znášky. Musíme zabezpečiť primeranú teplotu a vlhkosť v chovnom zariadení, a tiež svetelný režim, ktorý je dôležitý najmä pri nástupe do chovnej sezóny.

Spozorovanie choroby

Rýchle spozorovanie choroby je nesmierne dôležité, najmä ak sa jedná o chorobu, ktorú nekontrolujeme. Vtáky majú veľkú schopnosť skrývať svoje choroby. Každý jedinec, ktorý prejavuje známky choroby, musí byť okamžite vyšetrený. V zásadách chovu musíme pamätať na metódy pozorovania vtákov vzhľadom na možný výskyt chorôb. Príznaky chorôb sa javia dosť nejasne, napriek tomu dôkladné pozorovanie nás môže upozorniť na prípadnú chorobu a prijať účinné opatrenia. Najúčinnejšou metódou pozorovania je pozorovanie z diaľky. Pozorovanie z diaľky nám umožní sledovať vtáky vo svojom ničím nerušenom prostredí a určiť chorého jedinca podľa jeho abnormálneho správania. Pozorovaním zdravého jedinca (porovnaním) dokážeme identifikovať chorého vtáka. Nielenže je potrebné pozorovať kŕdeľ, ale je nevyhnutné poznať aj jeho štandardné správania. Príznaky chorôb sú rôzne podľa konkrétnej choroby, ale na začiatku sú zrejmé hlavné zmeny, ktoré sa na napadnutom jedincovi vyskytujú:
-    každá zmena v štandardnom správaní vtáka
-    menšia aktivita chorého jedinca voči ostatným vtákom alebo v porovnaní s jeho správaním pred chorobou
-    pospávanie s našuchoreným perím
-    prijímanie potravy vo väčšom množstve, zvyčajne však spojenou s chudnutím a stratou hmotnosti
-    riedky a zapáchajúci trus, prípadne akákoľvek zmena konzistencie trusu pri nezmenenom druhu potravy
-    celková strata kondície až apatia
-    úplná slabosť s pospávaním na dne klietky - zvyčajne ide o posledné štádium, ktoré je málokedy reverzibilné
 
Prevencia pred chorobami v mimo chovnej sezóne

Choroby, ktoré sa vyskytujú mimo chovnej sezóny, kedy je stres zvyčajne minimálny, sa môžu pripočítať skôr na vrub celkovej starostlivosti v chove. Musíme prijať okamžité kroky, čiže identifikovať chorobu a napraviť chyby v starostlivosti, ktoré majú dosah na celý chov. Občasný úhyn môže súvisieť s neinfekčnými príčinami ako poranenie alebo parazity (hlavne červy). Preventívny program v mimo chovnej sezóne zahŕňa: zdravú a pestrú výživu, dokonalú zoohygienu, prevenciu stresu, vyvážený režim teploty, vlhkosti a svetla. Pokiaľ sa nevyskytne ochorenie, nepodávame preventívne nijaké liečivá, ATB či iné. Môžeme podávať 1 - 2 krát do týždňa komplex vitamínov do pitnej vody podľa návodu. Čo sa týka vitamínov, ak si nie sme istí či dávkujeme správne, je lepšie podávať nižšie dávky ako odporúčané.
 
Prevencia pred chorobami v chovnej sezóne

Ak sa v príprave na chovnú sezónu vyskytol nejaký zdravotný problém, je dobré riešiť ho v spolupráci s veterinárnym lekárom a najmä cielene. Záznamy o chove nám pomôžu odhaliť menej odolného jedinca, ktorý môže byť náchylnejší na ochorenia a takéhoto jedinca do chovu radšej nezaraďujeme. Najčastejší výskyt bakteriálnych chorôb sa vzťahuje na potravu a vodu, preto je nutné dodržiavať prísnu zoohygienu. Existujú mnohé bakteriálne ochorenia pred alebo počas chovnej sezóny, ktoré vyžadujú liečbu antibiotikami. Dôležitá je najmä zoohygiena vody pred bakteriálnymi ochoreniami.  Majme na pamäti, že podávanie antibiotík a dezinfekčných prostriedkov v chove vtákov môže choroby maskovať. Vtáky by mali byť pripravené na chovnú sezónu 6 týždňov pred párením.

Základné zoohygienické postupy

Odporúčal by som dodržiavať všetky potrebné zoohygienické postupy, ktoré bránia roztočom v premnožení sa a ich prenosu na iné vtáky, sú to najmä tieto:

-    za najdôležitejšie pokladám zabezpečiť pre vtáky čo možno najbezstresovejšie prostredie.  Zistenie príčiny stresu je veľmi ťažké. Môže to byť čokoľvek, čo ruší vtáky v ich pokojnom živote
-    vždy podrobiť karanténe novozakúpené vtáky
-    v chove preliečiť napadnutých vtákov, pri akútnom stave je najlepšie ich na nutný čas oddeliť od ostatného chovu
-    ak je to potrebné a možné, preliečiť celý chov s následnou dezinfekciou chovného zariadenia (čistotu a dezinfekciu chovného zariadenia by som fakt neodporúčal ignorovať. Na trhu je niekoľko prípravkov, ktoré sú na tento účel vhodné. Spomeniem len niektoré: dezinfekcia všeobecná (F10 SC, Virkon - S), dezinfekcia proti parazitom (Biokill, Arpalit). Tieto prípravky by som odporúčal použiť na chovné zariadenie, nie na liečenie vtákov). Spomenuté prípravky sa dajú zakúpiť na chovateľských burzách alebo v lekárni
-    udržiavať maximálne možnú čistotu napájačiek, kŕmitok a kúpeľničiek
(dezinfekcia: Aviclens - dá sa zakúpiť v zahraničí, Savo, Virkon - S, F10, horúca voda alebo para,...) Spomenuté prípravky sa dajú zakúpiť na chovateľských burzách alebo v lekárni
-    udržiavať maximálnu čistotu v chovnom zariadení (mne sa na dezinfekciu debňových klietok po ich mechanickom vyčistení osvedčili germicídne žiarivky. Používam značku SILVANIA ultraviolet 15 W. Charakteristika: germicídne žiarivkové trubice vyžarujú silne krátkovlnné ultrafialové žiarenie v spektre UV - C s najvyššou intenzitou pri vlnovej dĺžke 253,7 nm. Vďaka sklenenému filtru nevytvárajú tieto žiarivky ozón. Používajú sa na dezinfekciu vody, vzduchu a povrchov v nemocniciach, vo farmaceutickom a chladiarenskom priemysle, v potravinárstve (v pivovaroch, mliekarniach, pekárňach, atď.). Úspešne sa používajú k dezinfekcii odpadových vôd, plaveckých bazénov alebo klimatizácie. Žiarenie preniká hlboko do tkaniva a spôsobuje narušenie bunkových štruktúr. Je veľmi nebezpečné pre živé organizmy a je dokázané, že je karcinogénne a vyvoláva nádorové ochorenia. Preto je dôležité, aby sa v dosahu žiarenia nezdržiavali žiadne osoby alebo iné živé organizmy. Pri používaní treba chrániť oči a pokožku. Klietku, ktorú takto dezinfikujem dokonale prikryjem, aby z nej žiarenie neprenikalo von. V nijakom prípade nesmie prísť do kontaktu s vtákmi. Takáto dezinfekcia je priam dokonalá
-    vykonávať častú výmenu bidielok, po každom hniezdení vždy vydezinfikovať búdku
-    dbať na to, aby vtáky neboli v strese či netrpeli chorobami, lebo zoslabnutý organizmus ľahšie podlieha invázii roztočov
-    vyhýbať sa preplneným klietkam, kde sa roztoče alebo ich vajíčka ľahko dostávajú z jedného vtáka na druhého a kde je prítomný sústavný stres
-    zvážiť spoločné chovy rôznych druhov vtákov
-    nakupovať vtáky zásadne u chovateľa, nie na burzách (všímať si zdravotný stav ostatného chovu, celkovú kondíciu vtákov, čistotu v chovnom zariadení,...)





























Predchádzanie chorobám v mojom chovnom zariadení

Chorobám je lepšie predchádzať ako ich liečiť, preto som sa rozhodol vo svojom chove pre postupy, ktoré aspoň čiastočne eliminujú výskyt ochorení a následným liečením s neistým koncom.

Spoločným menovateľom všetkých ochorení je podľa môjho názoru stres, ktorý môže byť spúšťačom na oslabenie imunity s následným prepuknutím choroby. Nemenej dôležitá je hygiena v chovnom zariadení ako i podávanie pestrého, čistého a nezávadného krmiva a čistej čerstvej pitnej vody, ktorá by mala byť denne menená v napájačkách i v kúpeľničkách.

Keďže rozšírenie rôznych chorôb sa môže udiať práve cestou trusu, rozhodol som sa vo všetkých chovných klietkach ako i v preletovačkách používať rošty, ktoré sú vyrobené podobne ako mriežky a sú potiahnuté vypaľovanou bielou farbou. Sú ľahko umývateľné a dezinfikovateľné. Vtáky sa nedostanú k trusu, prípadne k vyhodenému a znečistenému suchému krmivu či k vajcovej zmeske.

Mriežky sú taktiež potiahnuté vypaľovanou farbou, v tomto prípade čiernou, aby sa dali vtáky lepšie pozorovať. Ako je vidieť na priložených fotografiách, používam kŕmidlá, ktoré sú zavesené z vonkajšej strany mriežky, v ktorých však nie je suché krmivo, ale rôzne doplnky potravy, ktoré musia byť k dispozícii dlhodobo. Je to grit, rozmlnené ílové bloky zmiešané so špeciálnym drevným uhlím pre vtáky a v treťom kŕmidle je suchá priemyselná vaječná zmes. Suché krmivo je na roštoch v miskách, ktoré každý týždeň umývam. Pod roštami sú vyberateľné plastové šuplíky, celá konštrukcia klietok je riešená tak, že sa rošt aj šuplík dajú vybrať nezávisle na sebe. Na spodok šuplíkov dávam hrubý savý papier.

Minimalizáciu stresu som sa snažil dosiahnuť tým, že v preletovačkách sú bidlá umiestnené po jednom. Každý vták sedí na bidle samostatne a nie je nadmerne vyrušovaný ostatnými vtákmi. Bidielka sú dlhé 6 cm s priemerom f 10 mm a sú v troch poschodiach umiestnené nad sebou, akoby na otočených schodoch. Pre amadiny Gouldovej, ktoré chovám, je dĺžka 6 cm úplne dostačujúca. Pri takomto riešení sa mi ani raz nestalo, že by sa vtáky v noci splašili vzájomným vyrušením. V chovných klietkach sú bidlá umiestnené do držiakov. Sú ukotvené pružne, a tak vtáky pri dosadaní majú mäkký dopad, čo eliminuje vznik otlakov na nohách. K dispozícii v každej klietke je aj nočné orientačné osvetlenie LED diódou. Toto riešenie mi umožňuje osvetliť každú klietku zvlášť, a teda predĺžiť vtákom deň podľa potreby. Denné aj nočné osvetlenie tvoria dva samostatné okruhy so spínacími digitálnymi hodinami.

Búdky som si nechal vyrobiť z masívu mäkkého dreva, do ktorých vkladám podľa šablóny vystrihnutý papier, a tak je celá búdka z vnútra akoby obalená kabátom. Je to veľmi praktické, lebo po ukončení hniezdenia sa vnútorný papierový obal dá vybrať ako balík a búdka je úplne čistá. I napriek tomu búdky po každom hniezdení osprchujem, dezinfikujem roztokom F10 a nechám zaschnúť.
Už rok a pol s úspechom používam kombinovaný Ionizátor a čističku vzduchu Ionic Care Triton X6 a som s týmto prístrojom spokojný.

Možno, že niektorí, najmä starší chovatelia namietnu, že je to až prílišná starostlivosť, a že za ich čias to tak nebolo a darilo sa. Odpoveď je jednoduchá. Pred desiatkami rokov neboli vtáky oslabené mutáciami a inbreedingom tak, ako sú dnes. Ďalší faktor, ktorý vstupuje do hry je ten, že sa predsa len rozšírili veterinárne liečivá, ktoré predtým neboli a ich neodborným používaním sa vypestovala čiastočná rezistencia. Takže nie je všetko také, ako bolo voľakedy, a preto nám nezostáva nič iné ako sa v rozumnej miere prispôsobiť. 











Záver

Účelom nie je sterilita chovného zariadenia, účelom nie je ani znečistené chovné zariadenie, v ktorom je vysoký predpoklad premnoženia sa patogénov. Cieľom každého chovateľa by mala byť vyvážená čistota v chovnom zariadení. Tak isto nie je nutné a vlastne ani možné poskytnúť vtákom v zajatí potravu, akú majú v prírode. Cieľom každého chovateľa by mala byť dokonalá znalosť každého druhu, ktorý chová a jeho nároky na výživu a snažiť sa podávanú potravu čo najviac zložením priblížiť prírodným zdrojom. Znalosť etológie konkrétnych druhov je dôležitým predpokladom na úspešný odchov. Preto je potrebné neustále vzdelávanie a sledovanie odborných článkov zameraných na jednotlivé druhy.

Veterina / Zoohygiena a prevencia /
Texty a fotografie nie je možné šíriť bez súhlasu autora
stránok www.gouldianfinchces.eu