amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Upriamil by som vašu pozornosť najmä na priloženú tabuľku, z ktorej je jasne vidieť, že v areály života divo žijúcej populácie sú v dobe hniezdenia: nočné teploty v priemere okolo 19 °C a denné teploty cca 33 °C. V dobe preperovania: nočné teploty cca 19 °C na začiatku preperovania, kedy ešte nie je preperovanie intenzívne sú okolo 15 °C, ale stúpajú a v čase intenzívneho preperovania sú nad 20 °C  a denné teploty sú v tomto období v priemere 35 °C. Netvrdím, že máme v chovných zariadeniach udržiavať také vysoké teploty, ako sú denné teploty v ich biotopoch, musíme ich však brať do úvahy a nevystavovať vtáky prílišnému chladu. Ani relatívne nízke teploty v určitom období by nemali nikoho nabádať k tomu, aby sa k nim uchyľoval. Nesmieme zabúdať na to, že sa jedná o divo žijúcu populáciu, ktorej jedinci prešli výraznou prírodnou selekciou, a teda prežili len tí najsilnejší. V chovoch v zajatí je to však horšie, máme tu neadaptované vtáky a tiež vtáky mutačné a často silne poznačené inbreeding - om. Riskovať odporúčam len tomu, kto si chce doma urobiť prísnu „prírodnú“ selekciu.
To, čo príroda nastavovala počas tisícov generácií sa nedá len tak ľahko oklamať či zmeniť.

Ako som už uviedol, amadiny Gouldovej sú teplomilné vtáky, čo si zo svojej domoviny preniesli ako genetickú informáciu aj do zajatia. Netreba preto podceňovať teplotu v chovnom zariadení pre tieto vtáčiky. Teplota by nemala nikdy klesať pod 20 °C a ak by už bol pokles pod túto hodnotu, tak nikdy nie dlhodobý. Nevypláca sa to. Nízka teplota sa okamžite odrazí na zdraví a kondícii všetkých vtákov v chovnom zariadení, zle ju znášajú najmä nepreperené mláďatá a samičky. Nízka teplota u samičiek má za následok ich budúcu neplodnosť alebo problémy so znáškou vajíčok. Niekto by mohol oponovať, že amadiny Gouldovej starší chovatelia chovali aj vonku vo voliérach, ovšem neodporúčal by som to. Robil sa takýto chov zvyčajne pred viacerými rokmi a boli to vtáky, ktoré neboli oslabené mutáciami a tým aj náchylnejšie na nižšie teploty. Kto chová pri nižších teplotách alebo vo vonkajších voliérach, vždy sa vystavuje riziku zvýšeného počtu chorôb a zoslabeniu organizmu, ktoré sa skôr či neskôr prejaví.



Vtáky vo svojej domovine počas obdobia hniezdenia majú relatívne dlhý deň. Toto obdobie sa zhoduje  s našimi zimnými mesiacmi, tu narážame na skutočnosť, že v zime sú dni kratšie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť umelé osvetlenie, ktoré mimochodom dobre znášajú. Môj názor je ten, že umelé osvetlenie je nevyhnutnosť. Pre zdravý vývoj mladých vtákov doporučujem minimálne 14 hodinové osvetlenie. Spomínané osvetlenie môže mať automatické zapínanie, ktoré sa zapne už pri zamračení oblohy a vlastne cez deň kontroluje prílev svetla. Moje klietky sú osvetlené od 6.00 do 21.00 hod. Doporučujem nainštalovať druhý zdroj osvetlenia s nižšou intenzitou určený na nočné osvetlenie. V mojom chovnom zariadení je k dispozícii v každej klietke nočné orientačné osvetlenie LED diódou. V každej klietke je denné LED svetlo s výkonom 1.8 W, jeho svietivosť je medzi
15 - 25 W štandardou žiarovkou. Spotreba elektrickej energie na osvetlenie je tak v celom chovnom zariadení minimálna. Toto riešenie mi umožňuje osvetliť každú klietku zvlášť a teda predĺžiť vtákom deň podľa potreby. Denné aj nočné osvetlenie tvoria dva samostatné okruhy so spínacími digitálnymi hodinami. Takéto osvetlenie je plne automatické, presné, pohodlné a veľmi sa mi osvedčilo.
Na základe skúseností by som neodporúčal predlžovať vtákom deň na viac ako 14 - 15 hodín, výsledky bývajú presne opačné, ako by chovateľ očakával. Vtáky sa pri extrémne dlhom dni správajú neprirodzene, sú v sústavnom strese a odchovy nie sú také bezproblémové, ako pri cca 14 hodinovom dni.













Na osvetlenie, lepšie povedané prisvetlenie, je možné použiť aj žiarivky s UV svetlom.

Ľudské oko je schopné vidieť tri základné farby – červenú, zelenú a modrú. Vtáčie oko je však schopné vnímať aj UV svetlo o vlnovej dĺžke kratšej ako 400 nm. Ak vtáky nemajú k dispozícii UV svetlo, strácajú dôležitú časť vizuálneho vnímania. UV svetlo ako súčasť svetelného spektra je v prírode neustále prítomné. Keďže vtáci žijú v zajatí môže sa k nim UV dostať dvoma spôsobmi:

1.)    klietka či chovateľské zariadenie je umiestnené na priamom slnečnom svetle (okenné sklo UV žiarenie neprepúšťa)
2.)    použitím umelého zdroja UV svetla

Umelým zdrojom UV svetla môžu byť napr. žiarivky Arcadia, ktoré:

1.)    plne na hrádzajú slnečný svit
2.)    vytvárajú vynikajúce prirodzené a žiarivé sfarbenie peria
3.)    zloženie UV svetla u týchto lámp (2.4 % UVB a 12 % UVA) sa zdajú byť ako optimálne hodnoty v chove exotického vtáctva
4.)    zlepšujú prijímanie potravy a rozmnožovanie (pomáhajú syntetizovať vitamín A s provitamínu A a vitamín D. Tieto vitamíny si organizmus nedokáže syntetizovať bez prítomnosti UV svetla)

Ja vo svojom chove žiarivky s UV svetlom nepoužívam, nezatracujem však ich použitie. Ak sa chovateľ rozhodne tento zdroj UV svetla využívať, odporúčam postupovať striktne podľa návodu výrobcu – môže hroziť poškodenie zraku UV žiarením.






Amadiny Gouldovej pochádzajú zo subtropického pásma, kde je veľmi nízka relatívna vlhkosť vzduchu, a to najmä v období hniezdenia a odchovu mláďat. Tejto vlastnosti sa fylogeneticky prispôsobili a toto prispôsobenie si preniesli aj do chovov v zajatí. Vysoká vzdušná vlhkosť v kombinácii s nízkou teplotou má za následok nástup ochorení. Na základe vlastnej skúsenosti neodporúčam, aby relatívna vlhkosť vzduchu prekročila v chovnom zariadení hodnotu 50 % pri teplote 22 °C alebo 60 % pri teplote nad 22 °C. Pri vyššej vlhkosti ako 60 % môže prísť k premnoženiu roztočov, prípadne iných ochorení, ako napr. kandidóza, aspergilóza či iných hubových alebo kvasinkových ochorení. Vo svojej domovine hniezdia amadiny Gouldovej v dutinách stromov, kde je relatívne stabilná mikroklíma. Chovateľ v chovnom zariadení túto mikroklímu môže podporovať tým, že vtákom poskytne kúpeľničky, a to najmä hniezdiacim párom. Hniezdiaci pár si takto sám môže regulovať vlhkosť v hniezdnej búdke tým, že sa kúpe. Mierne zvýšená vlhkosť v hniezdnej búdke najmä ku koncu inkubácie a pri liahnutí uľahčuje mláďatám vykľutie sa z vajíčka.


Amadiny Gouldovej sú podľa mojej skúsenosti vhodné na panelákový chov, kde je relatívne stabilná teplota a vlhkosť a kde sa dá dobre regulovať dĺžka dňa. Najmä pri chovoch v pivničných priestoroch hrozí vysoká vzdušná vlhkosť, ktorá sa zákonite odrazí na celkovej kondícii vtákov.