amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Označenia

F: faktor gén má dve alely (faktory) dvojfaktorový (homozygotný - čistokrvný), jednofaktorový (heterozygotný - štepiteľný)

SF (1F): jednofaktorová (single factor)

DF (2F): dvojfaktorová (double factor)

P: rodičovská (parietálna generácia)

G: gaméty (pohlavné bunky – vždy polovica od otca a polovica od matky)

F1: potomstvo prvej filiálnej generácie

F2: potomstvo druhej filiálnej generácie

 

Farba tela – dedičnosť a párenie

 

Ako to už bolo spomenuté v iných kapitolách, farba peria amadín Gouldovej je tvorená niekoľkými činiteľmi: eumelanínom, pheomelanínom, karotenoidmi, ako i optickým štrukturálnym sfarbením.

Farba tela, myslí sa tým ostatné operenie mimo hlavy a pŕs, je tvorená eumelanínom, pheomelanínom a štrukturálnou farbou. Najväčší vplyv na sfarbenie operenia tela má eumelanín, teda aj optická štrukturálna farba a karotenoidy, v tomto prípade žltý luteín. V kapitole „Ako sa tvorí sfarbenie peria“ som tento mechanizmus vysvetlil, takže tu spomeniem len základ. Ak je v medulle prítomný eumelanín, tvorí sa aj optické štrukturálne sfarbenie (modré), ak je v cortexe vetvičky - (barba) pera, prítomný karotenoid – luteín, tak spolupôsobenie týchto pigmentov, ako i optickej štrukturálnej farby, nám dajú výsledné zelené sfarbenie. Ak niektorá z týchto zložiek chýba, výsledné farbenie sa zmení.

Na pohlavných chromozómoch je umiestnený lokus pre alely eumelanínu. Samček, keďže má dva pohlavné XX chromozómy, môže byť nositeľom 2 faktorov pre eumelanín. Samička, keďže má len jeden X chromozóm, je pre tento znak hemizygotná. Na prejav tejto vlohy jej teda stačí len jedna alela, nemá párovú alelu. 

V perí je prítomný tiež luteín. Jeho ukladanie či neukladanie v perí riadi gén, ktorý je na autozomálnom chromozóme, dedí sa teda voľne. Obe pohlavia môžu mať 2 faktory pre tento znak.

Perie zelených vtákov je teda tvorené eumelanínom, optickou štrukturálnou farbou a luteínom. U samčekov máme 2 faktory pre eumelanín EE, jeho neprítomnosť (zmutovanú alelu) si označíme ako ee, u samičiek, keďže sú hemizygotné a pre daný znak majú len jednu alelu, nemajú párovú alelu je to jedna vloha pre eumelanín EY, rovnako jedna zmutovaná alela eY, kde Y predstavuje pohlavný chromozóm a určuje pohlavie.

Ukladanie karotenoidov, keďže spôsobujú žlté sfarbenie, ktoré je u amadín Gouldovej neúplne dominantné, si označíme ako KK (Karotenoid - luteín). Jeho neprítomnosť - zmutovanie alely si označme ako kk. To teda znamená, že luteín sa do cortexu pera neukladá.

Aj keď došlo k mutácii a alely sa pre eumelanín či luteín zmenili, neznamená to, že zanikli a musíme s nimi v genotype stále počítať.

Zelený samček GG (green) má teda farbu peria tvorenú eumelanínom a luteínom, čo graficky vyzerá takto:

Zelená samička GY (green) má teda farbu peria tvorenú eumelanínom a luteínom, čo graficky vyzerá takto:

Môžeme teda napísať pre eumelanín:

 

Samčeky:

 

EE- 2 faktorový eumelanín - nezmutovaný gén; tvorí sa modrá štrukturálna farba. Zelené sfarbenie peria tela.

Ee - jeden faktor pre eumelanín je zmutovaný, čiastočne sa tvorí modrá štrukturálna farba (silnejšie sa prejavuje žltý luteín – jednofaktorové žlté vtáky)

ee - oba faktory pre eumelanín sú zmutované, nie je prítomný - netvorí sa modrá štrukturálna farba (v operení prevláda farba žltého, luteínu – dvojfaktorové žlté vtáky)

 

Samičky:

 

EY zelená – nezmutovaný gén; tvorí sa modrá štrukturálna farba.

eY žltá – zmutovaný gén, netvorí sa modrá štrukturálna farba.

 

Pre luteín (obe pohlavia):

 

KK - ukladá sa v perí spolu s modrou štrukturálnou farbou, vytvárajú zelené sfarbenie peria

Kk - ukladá sa v perí, avšak jedna zmutovaná alela dáva predpoklad pre modré sfarbenie peria - štepiteľnosť na modrú

kk - neukladá sa v perí (prevládne modrá štrukturálna farba)

Z toho nám teda vychádza 9 kombinácií u samčekov a 6 kombinácií u samičiek. 

Na základe predchádzajúcich záverov môžeme bežne chované mutácie u amadín Gouldovej rozdeliť do nasledovných radov:

U samčekov:

zelená rada

modrá rada

pastelovozelená rada

pastelová rada

pastelovomodrá rada

U samičiek:

zelená rada

modrá rada

pastelová  rada

pastelovomodrá rada 

 

 

Rozdielnosť v sfarbení a v štruktúre peria golierika u samičiek a samčekov

 

 

Podobne ako v štruktúre peria hláv, pŕs, tak aj na tyrkysovom golieriku je medzi pohlaviami rozdiel v perí u samcov a samičiek. Každý chovateľ si už isto všimol, že samičky majú menej výrazný a užší tyrkysový golierik oproti samčekom.

 

Ak si porovnáme perie samčekov a samičiek zistíme, že vetvičky pera v jeho hornej časti (3) sú u samčekov podstatne dlhšie ako u samičiek. Práve v týchto miestach v medulle sa vytvára za pomoci interferencie optická štrukturálna farba. U samičiek je  vytvorené menej štrukturálnej farby, keďže vetvičky sú kratšie, a preto nedôjde k tak intenzívnemu sfarbeniu peria ako u samčekov. Podobne, ako na perí hlavy je rozdiel v sfarbení v strednej časti pera (2) u bieloprsých a fialovoprsých vtákov.

 

U mutácií eumelanínu, teda pri jeho menšom množstve je jeho úbytok vidieť vo vetvičkách a lúčoch pera najmä v jeho dolnej časti (1). Týka sa to žltého, a žltomodrého radu.

 

 
 

 

Štrukturálny stmavujúci faktor – DARK factor

 

Tieto vtáky sa chovajú najmä v zahraničí. U nás som ich v chovoch zatiaľ nezaznamenal. Boli rôzne pokusy vydávať „tmavých vtákov“ za vtákov s  dark faktorom, avšak neskoršie sa ukázalo, že išlo len o metabolickú poruchu najčastejšie pečene, alebo boli vtáky chované v extrémne tmavých priestoroch, čo môže mať za následok dočasné stmavnutie operenia. Táto zmena však nie je dedičná a pri normálnych podmienkach sa zvyčajne upraví po ďalšom preparovaní.

 

Pri tejto mutácii NEJDE o navýšenie množstva tmavého pigmentu (eumelanínu). Dark faktor mení štruktúru v medulle - prichádza k zhusteniu štruktúry, rozmery sú menšie ako za štandardných podmienok. Pri zmene – zhustenie štruktúry v medulle, dostaneme odlišný odtieň interferenciou vytvoreného modrého svetla, než je u prírodnej zelenej farby. Prechodom modrého štrukturálneho svetla cez cortex sa vytvára tmavší odtieň a vo výsledku tak dostaneme tmavšieho jedinca. Melanín v medulle, v cortexe, ako aj v lúčoch (barbulae), môže svojím sfarbením ovplyvniť výsledné farby peria. Tmavý faktor mení len pomery v medulle, teda spôsobuje zmenu odtieňa modrého štrukturálneho svetla a tým mení celkový odtieň sfarbenia peria. Pri tejto mutácii neprichádza k navýšeniu tmavého pigmentu. Dark faktor nespôsobuje stmavnutie kože ani pazúrikov. Tmavý faktor je neúplne dominantnou mutáciou. Vtáky na neho nemôžu byť štepiteľné, buď sa táto mutácia prejaví vo fenotype, alebo ju vtáky nemajú, Mení štruktúru fotonickej nanoštruktúry – medully, ak je prítomná:

 

1. v zelenej rade:

-          čiastočná zmena - jeden faktor (1f), dostaneme jednofaktorového tmavozeleného jedinca Dd - starší názov (tmavozelený)

-          ak nastane výrazná zmena - oba dva faktory (2f), dostaneme dvojfaktorového tmavozeleného jedinca DD - starší názov (olivový)

-          dd bez faktoru tmavnutia

 

2. v modrej rade:

-          čiastočná zmena - jeden faktor (1f), dostaneme jednofaktorového tmavomodrého jedinca (Dd - starší názov (tmavomodrý)

-          ak nastane výrazná zmena - oba dva faktory (2f), dostaneme dvojfaktorového tmavomodrého jedinca DD - starší názov (mauve)

-          dd bez faktoru tmavnutia

 

3. v žltej rade:

ako už bolo spomenuté, dark faktor mení štruktúru medully, a teda odtieň vytvorenej modrej štrukturálnej farby. Na to, aby sa vytvorila štrukturálna farba je však potrebné, aby bol v dreňovej vrstve prítomný melanín, ktorý pohlcuje svetlo iných vlnových dĺžok ako pre modrú a fialovú farbu. Keďže u žltých (pastelových) amadín Gouldovej sa pigment v medulle nenachádza, alebo sa ho tam nachádza len málo, nemôže sa teda vytvoriť ani štrukturálna modrá farba, ktorá by ovplyvnila výsledné sfarbenie peria. U žltých (pastelových) vtákov teda tento faktor nespôsobuje zmenu fenotypu, alebo len veľmi malú. Keďže však platí 3. Mendelov zákon - pravidlo o voľnej kombinácii alel (Hybridy sú schopné tvoriť zo svojich vlôh toľko genotypických kombinácií (toľko typov gamét), koľko ich je možných medzi navzájom nezávislými veličinami, pričom všetky druhy gamét sa tvoria s rovnakou pravdepodobnosťou a sú početne rovnako zastúpené), musíme aj do tejto rady zaradiť dark faktor, keďže vtáky ho môžu zdediť po rodičoch a ďalej odovzdávať. Obdobne je to aj u žltomodrej rady.

-          jeden faktor (1f), Dd

-          dva faktory (2f), DD

-          dd bez faktoru tmavnutia

 

Pretože chromozómy sa vždy vyskytujú v pároch, nemôže mať jedinec viac ako dva tmavé faktory (tmavý faktor môže zmutovať na každom chromozóme len raz). Dedičnosť je neúplne dominantná.

 

Chov vtákov s tmavým faktorom nespôsobuje žiadne veľké problémy. Je však lepšie vyhnúť sa páreniu dvoch dvojfaktorových jedincov.

 

 

 

Škoricová mutácia (cinnamon) - mutácia eumelanínu

 

Viazaná na pohlavie (sex – linked ino). Počas pigmentovej syntézy sa zrná eumelanínu nesfarbia úplne dočierna. Pri tejto mutácii nedôjde k poslednej fáze tvorby eumelanínu. Výsledkom je teda hnedý eumelanín. Zrnká hnedého eumelanínu majú rovnaký tvar ako zrnká čierneho eumelanínu, sú však len odlišne sfarbené – hnedé.

Hnedý eumelanín spôsobuje menšiu absorbciu svetla, čoho výsledkom je škoricovo zelená farba. Operenie na tele s čiernou, či sivou farbou sa sfarbí do sivohneda, ostatné operenie sa zmení v závislosti na farebnej mutácii. Zelená farba u škoricovej mutácie je vyblednutejšia a čierna hlava je bledšia s hnedastým nádychom. U bieloprsej mutácie dôjde k ešte výraznejšiemu vyblednutiu. Škoricová mutácia je albinistická a ovplyvňuje sfarbenie nôh a pazúrikov, ktoré majú bledší odtieň ako u prírodne sfarbených vtákov.  Škoricová mutácia je recesívna a viazaná na pohlavie, to znamená, že samčeky môžu mať dva faktory škoricovej Ec, Ec a u samičiek sa prejaví buď vo fenotype, alebo túto vlastnosť nemajú, sú hemizygotné Ec ; Y. E predstavuje eumelanín c jeho zmenu na hnedú farbu. Keďže sa jedná o recesívnu mutáciu, prejaví sa u samčekov vo fenotype len v 2-faktorovom stave. Škoricové vtáky sa liahnu s prakticky červenými očami, ktoré im do dvanástich dní po vyliahnutí stmavnú.

So škoricovou mutáciou musíme rátať aj pri žltej rade. Aj keď je eumelanín odfarbený dohneda, stále spôsobuje vznik modrej štrukturálnej farby, i keď značne zmenenej - oslabenej. Na to, aby sa vytvorila štrukturálna farba je však potrebné, aby bol v dreňovej vrstve melanín prítomný, i keď v zmutovanej hnedej farbe. Keďže u žltých (pastelových) amadín Gouldovej sa tento pigment v medulle nenachádza alebo sa ho tam nachádza len málo, nemôže sa teda vytvoriť ani štrukturálna modrá farba, ktorá by ovplyvnila výsledné sfarbenie peria. U žltých (pastelových) vtákov teda táto škoricová mutácia nespôsobuje zmenu fenotypu, alebo len veľmi malú. Keďže však platí 3. Mendelov zákon - pravidlo o voľnej kombinácii alel (Hybridy sú schopné tvoriť zo svojich vlôh toľko genotypických kombinácií (toľko typov gamét), koľko ich je možných medzi navzájom nezávislými veličinami, pričom všetky druhy gamét sa tvoria s rovnakou pravdepodobnosťou a sú početne rovnako zastúpené), musíme aj do tejto rady škoricovú mutáciu zaradiť, keďže vtáky ju môžu ako recesívnu vlohu zdediť po rodičoch a ďalej odovzdávať potomstvu. Obdobne je to aj u žltomodrej rady.

 

Dark faktor, škorica, litino, albino

 

Keďže v zahraničí sa už chovajú aj lutino vtáky, vtáky s dark faktorom či škoricové, i keď je ich pomerne málo, rozhodol som sa do genotypov v nasledujúcich tabuľkách zaradiť aj tieto mutácie. Nemyslím si síce, že by to malo v najbližšej dobe u nás praktické využitie, ale ak sa táto mutácia dostane do povedomia chovateľov, ľahšie si s ňou poradia, keď bude u nás dostupná na trhu.

 

Po čase budú spomenuté typy dedičností zaradené aj do genetickej kalkulačky.  V názvoch udávam len názvy podľa genotypu. Názov vždy začína radom (zelený, žltý, modrý, žltomodrý), nasledujú škoricové faktory, dark faktory... zápis genotypov je v nasledujúcej schéme, i keď v tejto kapitole sú genotypy chrbta a pŕs.

Uvádzanie názvov

 

Pri vtákoch s faktorom tmavnutia uvádzam názvy ako zelený s dvoma faktormi tmavnutia, či modrý s jedným faktorom tmavnutia....analogicky je to tak u všetkých farebných radov.

 

Toto pomenovanie som zvolil len na základe genotypu a nie fenotypu. Je to z dôvodu, že tieto vtáky sú málo rozšírené a fenotyp preto nie je jasný u všetkých farebných radov.

 

Samozrejme, že zelený s 2 faktormi tmavnutia má správne pomenovanie dvojfaktorový tmavozelený (olivový), alebo modrý s jedným faktorom tmavnutia je správne jednofaktorový tmavomodrý.

 

Teda len zopakujem, keďže nepoznáme presný vzhľad u všetkých farebných typov, tak som upustil od pomenovania podľa fenotypu. Napríklad: uvádzam 2 faktorový žltý s dvoma faktormi tmavnutia. Neuvádzam názov podľa fenotypu, keďže takého vtáka zatiaľ  možno videlo len pár ľudí, ak a preto popis podľa fenotypu by bol len odhad. Názvy tiež treba zjednotiť, veď pomenovanie 2 faktorový tmavožltý dvojfaktorový je dosť mätúce.

 

Obdobne je to u škorice,  uvádzam názov ako zelený 2 faktorový škoricový. Správne by asi bolo škoricovozelený, no názov podľa genotypu sa mi zdá byť prehľadnejší.

 

Takže pomenovania vždy začínajú radom (zelený, modrý, žltý(pastelový), žltomodrý a potom sú vymenované faktory pre jednotlivé mutácie.

 

Jednotlivé rady

 

Zelený rad

 

Zelená farba tela je tvorená čiernym pigmentom, ktorý je uložený v medulle, kde sa za pomoci interferencie vytvára modré štrukturálne svetlo, v cortexe – kôrovej vrstve vetvičky pera je uložený žltý pigment luteín. Pri prechode modrého štrukturálneho svetla cez žltý luteín v cortexe sa tvorí zelená farba. U samčekov je výraznejšia, u samičiek o niečo matnejšia.