amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

gouldianfinches.eu rss RSS

amadina Gouldovej - iné poškodewnie organizmu

Abnormality zobáka a pazúrikov

 

Deformovaný alebo dlhý zobák či pazúriky sú znakom nesprávnej výživy alebo ochorením pečene. Biely - vyblednutý zobák oproti štandardu môže poukazovať na nedostatok vitamínov, prítomnosť parazitov, výrazný stres. Prerastanie zobáka a pazúrikov, s ktorým som sa občas stretol je u amadín Gouldovej dosť zriedkavé. Je však mylné si myslieť, že je to spôsobené ich nedostatočným obrusovaním. Podľa mojich pozorovaní je to zvyčajne následok nejakého metabolického ochorenia. Pokiaľ ide o prerastanie zobáka do podoby, ako majú napríklad krivky, tak to má genetický základ a prenáša sa na potomstvo. Mal som takú skúsenosť, keď som raz kúpil samčeka, ktorý mal jemne prerastený zobák a aj po jeho zastrihnutí mu naďalej prerastal. Po zaradení tohto samčeka do chovu som si všimol, že jeho potomstvo túto chybu zdedilo a nijaké obrusovanie tomu nemohlo zabrániť. Jediná možnosť ako sa tohto zbaviť bolo vyradením takéhoto vtáka z chovu.

 














Vtáky s rôznymi deformáciami, najmä pokiaľ sa nám už objavili aj u ich potomstva, zásadne vyraďujeme z chovu. Ak je takéto postihnutie kompenzovateľné liečbou či stravou, je potrebné zistiť presnú príčinu tohto „ochorenia“. Ak skutočne ide len o prerastené pazúriky, tie je možné zastrihnúť strihačom na nechty, ktorý je používaný u ľudí. Je potrebné však dať pozor, aby nedošlo pri zastrihávaní k poškodeniu žilky v pazúriku. Takéto poškodenie má zvyčajne za následok dlhé krvácanie, tým spôsobené oslabenie organizmu či zanesenie prípadnej infekcie do organizmu vtáka. Ak k takémuto poškodeniu dôjde, je viac možností, ako ho zastaviť. Jednou z nich, i keď sa nám asi bude zdať drastická, je opatrné priloženie špičky horúceho (skoro žeravého) noža na koniec pazúrika. Dôjde k jeho zataveniu a k jeho uzatvoreniu. Ak niekto tento postup nechce aplikovať, je možnosť použiť tekutý obväz alebo inú náhradu z humánnej medicíny. V každom prípade je takto poškodený pazúrik potrebné dezinfikovať. Ja na to používam prípravok BETADINE.

 

Zastrihnutie špičky zobáka je možné vykonať tiež zastrihávačom na nechty, avšak s maximálnou opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu hlavy, keďže vták sa bude tomuto zákroku brániť. Nezabúdajme, že vtáčia lebka je mimoriadne tenká a ľahko dôjde k jej poškodeniu.

 













Ak sú abnormality (skrútenie, prerastanie, zmena štruktúry apod.) spôsobené nejakou bakteriálnou či hubovou infekciou, je potrebné zvoliť príslušné liečivo a vtáka izolovať od ostatného chovu.



 

Strata peria okolo očí

 

K strate peria okolo očí môže dôjsť otieraním si okolia zobáka - očí o znečistené bidielko s následnou infekciou. Príčinou zápalu spojiviek je napadnutie baktériami, hubami, krvnými parazitmi alebo infekciou spôsobenou roztočmi. Ak by pokožka, na ktorej nie je perie vykazovala nejaké abnormality - šúpanie kože, začervenanie či vytvorenie nejakého povlaku, je potrebné v každom prípade pristúpiť k vyšetreniu stavu, aby sme si v chove nerozšírili infekčnú nákazu. Veterinár po vykonaní steru či inej metódy určí príčinu a zaháji liečbu. V chovoch je potrebné udržiavať zoohygienu na primeranej úrovni. Častá výmena bidielok by mala byť samozrejmosťou.

 

Strata peria okolo zobáka

 

Môže byť a často sa aj jedná len o mechanické poškodenie, napríklad nevhodnou napájačkou či kŕmidlom, alebo nejakou činnosťou, pri ktorej vták perie okolo zobáka stratil. Ak ide o biely povlak okolo zobáka, môže byť spôsobený hubovitým ochorením. Toto by som neodporúčal podceňovať, pretože tieto ochorenia sa veľmi ťažko liečia a môže nastať a často aj nastáva recidíva – návrat ochorenia. Takýto vták, pokiaľ by napríklad kŕmil mláďatá, nakazil by ich a  pitím vody či prijímaním potravy zo spoločného zdroja môže nakaziť aj ostatné vtáky. Hocaký povlak na hocakej časti tela signalizuje vážne ochorenie, ktoré by som nepodceňoval. Zvyčajne sa takéto povlaky vyskytujú v pivničných – ťažko vetrateľných, vlhkých a tmavých priestoroch. Pri zakúpení vtákov z takýchto miest treba k výberu pristupovať s maximálnou opatrnosťou. 

 

Našuchorenie vtákov

 

Nejde o chorobu ako takú, ale je to jeden zo symptómov, že vták je chorý a potrebuje našu pomoc. Ak je našuchorenie len v počiatočnom štádiu, zvyčajne sa pomôcť dá. No ak vták chudne a našuchorený sedí na dne klietky, zvyčajne je už neskoro. Každý chovateľ by mal poznať „vzorku“ správania svojich vtákov a v prípade, že objaví vtáka s našuchoreným perím je potrebné ho odstaviť od ostatného chovu, umiestniť do karantény s dostatkom tepla a zahájiť liečbu. Našuchorenie je často však spôsobené aj nízkou teplotou v chovnom zariadení, najmä pri prvom preperovaní, nedostatočnou stravou alebo poukazuje na nedostatok gritu, či inej zložky potravy.




 

Obezita a jej následky

 

V chovoch amadín Gouldovej sa dosť často nachádzajú vtáky, ktoré sú extrémne tučné. Je to spôsobené viacerými dôvodmi:

 

- podávanie vysoko výživného krmiva aj v čase, keď to nie je potrebné

- genetické danosti a premnoženie sa vtákov s týmito vlohami

- malé chovné zariadenie, kde sa vtáky nemôžu dostatočne vylietať, najmä ak je    spojené aj s príliš vysokou teplotou v chovnom zariadení, čo má za následok, že vtáky nemusia vydávať skoro žiadnu energiu

- zdravotné, metabolické problémy

 

Obezita má však neblahé účinky na našich zverencov. Nejde len o estetický vzhľad, ale často krát je to otázka života či smrti, alebo minimálne problémov pri rozmnožovaní. Jej následky sú rôzneho druhu, spomeniem len niektoré:

 

- vtáky sa neskoro (ak vôbec) dostávajú do chovnej kondície

- veľké množstvo neoplodnených vajíčok, najmä ak obezitou trpia samčekovia

- skracovanie dĺžky života amadín Gouldovej, pretože obézne vtáky trpia rôznymi poruchami vnútorných, životne dôležitých orgánov

- problémy s preperovaním, najmä počas prvého preperovania mladých vtákov.

 

U značne obéznych vtákov často dochádza k „zastaveniu“ preperovania, a tým sa do úplného šatu dospelých dostávajú až druhým rokom svojho života. Takéto vtáky sú zvyčajne nepredajné a aj v chovoch len ťažko použiteľné.

 

Obezita u amadín Gouldovej však môže mať ešte viacero príčin a následkov, jednou z príčin obezity u tohto druhu sú genetické predispozície k tučneniu. Ak si kupujúci nie je istý, nemal by tučné vtáky kupovať, keď už pre iné nie, tak aspoň pre vyššie uvedené dôvody. Tučné vtáky by som v nijakom prípade neodporúčal kupovať do malých chovných klietok bez možnosti preletu. Už vôbec by som takéto vtáky neodporúčal kupovať, ak by boli z voliérového chovu či veľkých klietok a mali by skončiť u kupujúceho v malých klietkach. Ak by kupujúci predsa len z nejakého chovu chcel za každú cenu kúpiť vtáka aj keď je tučný, tak by som radšej volil samičku, ktorá pri nejakom počte znášok môže tučnotu výdajom energie stratiť, môže však mať problém so znášaním vajíčok. Tučného samčeka by som neodporúčal kupovať v žiadnom prípade.

 

Ak sa nám v chove vyskytli tučné vtáky a sme si istí, že nejde o genetickú chybu či vážnu poruchu metabolizmu, tak by som odporúčal vtáky umiestniť v čo najväčších priestoroch na lietanie. Obmedziť proso, podávať viac lesknice, pokojne aj 70%  z objemu stravy. Vynechať či už čerstvú, alebo priemyselnú vaječnú zmes, či iné doplnky potravy, ktoré by mohli tučnotu spôsobiť. Na pitie podávať len čistú vodu bez prídavkov cukru, ktoré má väčšina prípravkov, ktoré sú určené do pitnej vody. Ak by chovateľ zistil, že táto vloha má genetický základ, takéhoto vtáka vyčleníme z chovu.

 

























Zadržanie vajíčka

 

Je neschop­nosť samičky vylúčiť z kloaky viac či menej úpl­ne vyvinuté vajíčko. Príčin tohto javu môže byť niekoľko:

 

Klimatické faktory: Vlhký chlad, tmavé, vet­risté počasie počas znášky.

Vek: Príliš mladé alebo príliš staré samičky pri znáške prvého vajíčka.

Ochorenia vajcovodu: Infekcie alebo iné ochorenia vajcovodu.

Chyby v chove: Nedostatok pohybu, nadmer­né vyťaženie v chove, keď je za sebou príliš ve­ľa znášok (maximálne tri, najlepšie však dve znášky ročne, potom minimálne šesťmesač­ná pauza).

Poruchy metabolizmu: Obezita, rachitída.

Vyčerpanie: V dôsledku nutkavej znášky.

Deficit živín: Nedostatok vápnika, vitamí­nu A, vitamínu D3, bielkovín a vitamínu E a selénu má za následok tvorbu vajíčok s tenkou škrupinou, ktoré pri kontrakciách vajcovodu nekladú odpor a vedú k oslabeniu svaloviny vajcovodu.

Iné príčiny: Hormonálne poruchy, deformované alebo príliš veľké vajíčko.

 

Spozorovanie problému: Našuchorenie, letargia, chúlenie sa na zemi, neutíchajúci tlak na kloaku, ťažkosti pri vylučovaní trusu, prípadne aj s primiešaninami krvi. V pokročilom štádiu príznaky obrny, úplná zápcha, šok a roztrhnutie vajcovodu.

 

Diagnóza: Vyhmatanie vajíčka medzi hrudnou kosťou a panvovou kosťou (os pubis) alebo röntgenologická snímka.

 

Liečba – prvá pomoc: Zadržanie vajíčka je vždy akútny prípad! Ako prvú pomoc musíme zabez­pečiť teplo (infračervený žiarič), zvýšiť vlhkosť vzduchu (obloženie klietky mokrými uterák­mi) a do kloaky kvapku oleja. V anestézii s izofluránom sa mô­žeme pokúsiť vajíčko z kloaky vymasírovať. Vajíčko nikdy nerozpučíme pre možné ťažké po­ranenie vajcovodu alebo kloaky škrupinou.

 

Prevencia: Nikdy do chovu nezaraďujeme samičky veľmi mladé alebo veľmi staré. Teplota v chovnom zariadení musí byť nad 22°C. Vtáky musia mať k dispozícii dostatok minerálnych látok. Ak sa problém opakuje aj pri ďalšej znáške, takúto samičku z chovu vyradíme.

 

Nutkavá znáška

 

Takéto samičky môžu v priebehu jedného roka produkovať desiatky oplodnených, ale aj neoplodnených vajíčok. Chov­ná samička by nemala mať viac ako dve, maxi­málne tri znášky do roka a potom regeneračné obdobie asi šesť mesiacov. Pri vyššej frekvencii znášok riskujeme preťaženie a vyčerpanie sa­mičky, ale tiež odchov malých, neživotaschopných mláďat, k čomu dochádza o to častejšie, ak sa vyskytne súčasný nedostatok vápnika, vita­mínu D a bielkovín. Príčinou môžu byť tiež hormonálne poruchy.

 

Liečba: Samičkám v prvej znáške vajíčka neodoberáme, ale necháme ju dokončiť inkubačný cyklus, aj keď sú vajíčka neoplodnené. Ak jej vajíčka zoberieme, samička sa vynasnaží vyrovnať nedostatok no­vou znáškou, čo má za následok, že provoku­jeme jej snahu znášať. Ak sa znáška opakuje v niekoľkých intervaloch alebo prakticky neprestáva, odstránime búdku na hniezdenie, denný svetelný režim ob­medzíme na osem až desať hodín. Nepodávame vaječnú zmes ani iné krmivo, ktoré by samičku mohlo stimulovať k ďalšej znáške.

 

 
Veterina / Choroby a liečba / Iné poškodenia organizmu /
Texty a fotografie nie je možné šíriť bez súhlasu autora
stránok www.gouldianfinchces.eu