amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Z amadín Gouldovej sa stali obľúbené vtáky. Vo svete ich chová veľa chovateľov, ktorí podľahli ich čaru. Za desiatky rokov sa z tohto vtáčieho druhu stali prakticky domestikované vtáky, avšak. To avšak je dôležité. Amadiny Gouldovej sú v zajatí chované v klietkach, voliérach, či rôznych iných zariadeniach uspôsobených na chov. Kŕmime ich potravou, o ktorej si myslíme, že je pre ne vyhovujúca. Stretávajú sa s chorobami, ktoré sú na tom – ktorom mieste sveta prítomné. A tu je práve to  „AVŠAK“, i napriek nášmu presvedčeniu, že tieto vtáky sú už domestikovaným druhom, nie je tomu tak. Ontogenéza- vývoj konkrétneho jedinca síce fakt o domestikácii akoby potvrdzovala, ale len zdanlivo. Ak sa zamyslíme nad fylogenézou - vývojom druhu, zistíme, že tieto vtáky sú stále naprogramované z miesta svojho pôvodného výskytu a sú s ním spojené akoby neviditeľnou pupočnou šnúrou. Ich sociálne správanie, predispozície pre ich imunitný systém, čas párenia a odchovu mláďat sa len málo zmenil, ak vôbec, voči vtákom žijúcim vo voľnej prírode a dodnes si zachovávajú zakódovaný cyklus. Istotne mi každý skúsený chovateľ amadín Gouldovej dá za pravdu, že zimná chovná sezóna (v Austrálii je vtedy práve leto a obdobie hniezdenia)je podstatne lepšia, vyrovnanejšia a úspešnejšia, ako sezóna letná. Schopnosť amadín Gouldovej brániť sa chorobám, ktorá bola po stovky generácií zapisovaná do genetickej informácie pretransformovanej do schopnosti čeliť chorobám je natoľko silne špecifická, že často podliehajú ochoreniam, ktoré nie sú v miestach ich pôvodného výskytu prítomné (napr. Kandidóza). I s ochoreniami, s ktorými sa v domovine stretávajú a čiastočne sa na ne adaptovali (napr. napadnutie roztočmi sternostoma tracheacolum), majú v zajatí problém, keďže ich imunitný systém nie je dostatočne aktivovaný a nedostáva také podnety, na ktoré je pripravený. Sústavný stres má potom za následok rôzne problémy v chove (zvýšená chorobnosť, zvýšený úhyn, zastavené preperovanie.

Pri chove v zajatí je potrebné brať ohľad na biotop vtákov z ktorého pochádzajú a voliť také možnosti odchovu, ktoré vtáky akceptujú ako nestresové. Dobrá stratégie sa nám môže ukázať v podobe dlhožijúcich a zdravých vtákov, v dobrých odchovoch a v celkovej kondícii chovu.

Je treba však brať do úvahy, že každé chovateľské zariadenie, vybavenie, podávané krmivo, technológia kŕmenia, ako i ostatné faktory sú v každom chove špecifické a že to čo sa zdá byť ako dobrý spôsob u jedného chovateľa, nemusí v iných podmienkach byť účinné. Je preto potrebné, aby sa každý chovateľ snažil skúsenosťami obohatenými o teoretické vedomosti, ako i skúsenosti iných chovateľov vytvárať svojim zverencom čo najoptimálnejšie podmienky.