amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Asi každý chovateľ amadín Gouldovej sa už stretol s problémami pri preperovaní týchto vtákov. Dá sa povedať, že zastavené alebo oneskorené preperovanie či iné javy v tomto  životnom cykle amadín Gouldovej, sú jej typickými znakmi. Snáď ani u jedného chovaného druhu exotických vtákov nie sú také výrazné problémy pri preperovaní.
Preperovanie u amadín Gouldovej je fylogeneticky – vývojom druhu, prísne naviazané na podmienky v jej pôvodnom biotope. Ani chov niekoľkých desiatok generácií v zajatí na tom teda nič nezmenil. Adaptácia na prostredie pôvodného biotopu sa premietla do jej genetickej výbavy, a tak ostáva špecifické preperovanie amadín Gouldovej akoby zakliate. No myslím si, že nemožno hovoriť o zakliatosti, i keď som sám tento pojem použil. Vlastne nejde o nič iné ako o to, že každý chov, ak má byť úspešný, musí vychádzať zo znalostí etológie v pôvodných biotopoch konkrétneho chovaného druhu. Ak amadiny Gouldovej majú vplyvy pôvodného biotopu zakódované do genetickej výbavy, neostáva nám nič iné, len sa s týmto prostredím a okolnosťami zoznámiť, pochopiť ich účinok a aplikovať do chovu v zajatí. Chovatelia si určite už všimli, že poznáme akoby 3 základné typy preperovania u amadín Gouldovej.

1. „normálne“ preperovanie, ktoré trvá cca 2 - 3 mesiace a nie je sprevádzané žiadnymi extrémnymi udalosťami. Najmä mladé vtáky, i keď pomaly, ale predsa len preperia do šatu dospelých bez výraznejšej ujmy.

2. rýchle – komprimované preperovanie, ktoré trvá 4 až 6 týždňov a vtáky sú schopné sa za toto pomerne krátke obdobie preperiť z peria mláďat do peria dospelých vtákov. Stáva sa to  pri vytvorení super optimálnych podmienok, a to ako po stránke podávanej potravy, tak i zoohygieny a režimu chovného zariadenia.

3. pomalé alebo zastavené preperovanie, ktoré je nočnou morou asi pre každého chovateľa amadín Gouldovej. Ak nie sú podmienky na preperovanie vhodné alebo prichádza k stresovým situáciám a preperovanie sa zastaví, zvyčajne nepomôže žiadna zázračná medicína. Proste si treba počkať na ďalší rok a zvyčajne sa tento problém odstráni.


Amadiny Gouldovej sa prispôsobili prostrediu s tropickými klimatickými podmienkami, kde sa rok delí na dve sezóny – obdobie dažďov a obdobie sucha. Zdá sa, že rýchle preperovanie je dôsledkom evolučnej adaptácie na nepredvídateľnú klímu a na klimatické podmienky tropických lesov, keď preperovanie krídiel musí byť ukončené pred koncom obdobia sucha – vtedy je často nedostatok potravy (semien tráv) – a pred príchodom obdobia dažďov, keď prívalové dažde znemožňujú aktívne hľadanie potravy a obmedzujú možnosť lietať na dlhé vzdialenosti pri hľadaní alternatívnych zdrojov potravy. Rýchle ukončenie preperovania sa javí ako dôležitý fakt, ktorý je podmienkou pre migráciu na začiatku obdobia dažďov. Pre voľne žijúcu populáciu amadín Gouldovej začína obdobie hniezdenia v neskorom období dažďov (marec a apríl), keď prvé kvapky vlahy stimulujú klíčenie tráv (Sorghum spp), ktoré predstavujú vysoko výživnú potravu, nastáva uvoľňovanie pohlavných hormónov čo naštartuje párenie a vtáky začnú hľadať hniezdne dutiny. Zrážkový úhrn a dĺžka obdobia dažďov sa od jedného roka k druhému líši, takže u amadín Gouldovej evidujeme aj sezónne tzv. oportunistické (prispôsobené daným podmienkam) hniezdenia. V suchom roku je dĺžka doby hniezdenia kratšia, spočíva v jednom max 2 hniezdeniach, zatiaľ čo v priaznivom roku s množstvom zrážok, a teda aj dostatkom potravy, sa môže predĺžiť, čo znamená až tri znášky počas sezóny hniezdenia.  Množstvo a rozloženie zrážok počas obdobia dažďov ovplyvňuje nielen úspech chovu, ale má aj priamy vplyv na schopnosť amadín Gouldovej dokončiť preperovanie tak rýchlo, ako je to len možné. Začiatok a dĺžka ich pohlavnej aktivity sa prekrýva s dobou dostupnosti kvalitných zdrojov potravy v rámci ich prirodzeného prostredia. Nasledujúce dobré obdobie dažďov, ktoré prináša bohatú úrodu semien z miestnych druhov tráv, poskytuje osamostatneným mláďatám v čase, ktorý ešte ostáva do obdobia preperovania, spoľahlivý zdroj potravy. Pri rýchlom preperovaní sú amadiny Gouldovej náchylnejšie na stres, pretože pri tomto procese spotrebujú omnoho viac energie ako pri normálnom preperovaní. Je pravdepodobné, že adaptívna schopnosť ovplyvniť preperovanie sa vyskytuje aj v prírode a umožňuje tempo postupu preperovania zvýšiť alebo znížiť v závislosti od dostupnosti zdrojov výživnej potravy a meniacich sa klimatických podmienok. Z tohto poznatku musíme vychádzať aj pri chovoch v zajatí. Poskytovanie doplnkovej - vysoko energetickej výživy (v chovoch) pomocou vaječnej zmesky pomáha urýchliť postup preperovania u amadín Gouldovej.













Začiatok obdobia preperovania ohlasuje strata prvej (najproximálnejšej) primárnej letky, ktorý často prejde bez povšimnutia. Preperovanie postupuje v tejto fáze pomaly a výmena letiek na každom krídle prebieha postupne počas niekoľkých týždňov, až kým sa nevymení štvrtá primárna letka. V tej chvíli sa začnú vymieňať sekundárne letky. Po preperení letiek nastáva preperovanie obrysových častí tela, ktoré sa s preperovaním letiek čiastočne prekrýva. Preperovanie obrysového peria začína zvyčajne na hrudi a pokračuje cez brucho na chrbát. Výmena  obrysového peria ostatného tela je menej kritická pre prežitie než preperovanie krídiel. Perie na hlave je nahradené novým perím ako posledné.

Tempo preperovania u amadín Gouldovej chovaných v zajatí môže byť urýchlené  alebo spomalené v ktoromkoľvek štádiu. Postup preperovania amadín Gouldovej sa môže urýchliť, oneskoriť alebo úplne zastaviť. Zastavené preperovanie môžeme pozorovať najčastejšie ku koncu preperovania a je vidieť najmä na nedoperenej hlave. Zastavené preperovanie môže byť spôsobené nevhodnou výživou, chorobami či nevhodnými podmienkami v chove. Aj stres vyvolaný roztočovou infekciou vo vzdušných vakoch a ďalšie ochorenia preperovanie oneskorujú. Prítomnosť zrýchleného preperovania naznačuje, že v chovnom zariadení sú vhodné podmienky. Najčastejším znakom zastavenia preperovania sú nažiny na hlave alebo nevymenené perie mladých vtákov. Nízka teplota v chovnom zariadení na začiatku preperovania spolu s nedostatočnou stravou je najčastejšou príčinou neskorého začiatku preperovania. Preperovanie môžu tiež prerušiť vysoké alebo kolísavé teploty.

























U nás sa zvyčajne za optimálny začiatok sezóny považuje október až november s koncom zhruba v marci, teda sa viac či menej kryje s obdobím hniezdenia vtákov v prírode. Pri zimnej chovnej sezóne sa mi asi najviac páči, že vtáky intenzívne preperujú počas teplejších letných mesiacoch a dlhých dňoch. Neosvedčila sa mi letná chovná sezóna. Asi by som sa ani neprihováral za to, aby sa chovná sezóna u nás končila v januári. Ak sú na to vhodné podmienky, vtáky by začali preperovanie cca 2 mesiace po osamostatnení, čo je začiatkom apríla, ktorý sa však zhoduje s koncom zimnej vykurovacej sezóny a vzniká cca 2-mesačné obdobie, kedy sa už nekúri, ale súčasne ani vonku ešte nie je teplo. Vtáky by sa tak na vrchole preperovania stretli s nevyhovujúcimi podmienkami, ktoré by spôsobili zastavenie preperovania, prípadne nástup ochorení, keďže pri preperovaní je imunitný systém, ako aj celý organizmus enormne zaťažovaný. Pri chovnej sezóne, ktorá končí cca v marci, začnú vtáky preperovanie koncom apríla, prípadne v máji a na jeho vrchole sú v teplých letných mesiacoch. Za takýchto podmienok dokážu preperiť vtáky, ktoré sú staré cca 4 mesiace do peria dospelých vtákov. Ak sú pritom neustále podporované výživnou potravou, u mňa je to každodenne čerstvá vaječná miešanina, ktorá obsahuje cca 30 % strúhanej mrkvy, strúhané vajíčko a strúhanku z rožkov, tak intenzívna fáza preperovania niekedy netrvá ani 5 týždňov a preperovanie je ukončené. Mal som však na začiatku leta i vtáky, ktoré boli staršie a keďže sa dostali už do chladného obdobia na konci vykurovania, tak preperovanie zastavili.
Vtáky vychované v zajatí začnú meniť primárne letky do jedného mesiaca po osamostatnení.


Aby sme zvýšili šance na skoré a kvalitné preperenie, tak odporúčam základný postup:
1. Začlenením vaječnej zmesky alebo iného nutrične bohatého zdroja potravy do kŕmenia,
2. Podávať prípravky na elimináciu roztočov vo vzdušných vakoch,
3. Primerané použitie vitamínových prípravkov v napájacej vode či v krmive,
4. Okysľovanie vody,
5. Vyhnúť sa podávaniu naklíčených semien, ktoré môžu byť kontaminované baktériami alebo hubami.


Ovládanie schopnosti urýchliť či zastaviť preperovanie sa vyvinulo ako kompenzačná schopnosť na riešenie nepriaznivých vplyvov pôvodného biotopu. Vtáky potrebujú čo najrýchlejšie vymeniť letky na krídlach, aby mohli počas nehostinného obdobia lepšie migrovať za potravou. Preto sa u nich vyvinula schopnosť rýchlo preperiť. Ak však nastanú nečakané udalosti, ako je chladné počasie alebo nedostatok potravy, je lepšie, ak preperovanie zastavia a ostanú v perí nedospelých jedincov, ktoré im poskytuje lepšie podmienky na let ako nedorastené perie. Takže vplyv prostredia zohráva významný faktor v procese preperovania.
Aby sme sa v chovoch vyhli problémom s preperovaním, asi nám neostáva nič iné, len sa vyhnúť takým situáciám, ktoré by vtáky vnímali ako nepohodu a „pre istotu“ by ostali v perí nedospelých jedincov, keďže ich „vnútorný program“ by preperovanie považoval za prílišné riziko. Možno sa to na prvý pohľad zdá ako zjednodušenie, ale v konečnom dôsledku to má vnútornú logiku. To, čo príroda nastavovala počas tisícov generácií, sa nedá len tak ľahko oklamať či zmeniť. Upriamil by som Vašu pozornosť najmä na priloženú tabuľku, z ktorej je jasne vidieť, že v areáli života divožijúcej populácie sú v dobe hniezdenia: nočné teploty v priemere okolo 19°C a denné teploty cca 33°C. V dobe preperovania: nočné teploty cca 19°C  na začiatku preperovania, kedy ešte nie je preperovanie intenzívne sú okolo 15°C, ale stúpajú a v čase intenzívneho preperovania sú nad 20°C  a denné teploty sú v tomto období v priemere 35°C. Netvrdím, že máme v chovných zariadeniach udržiavať také vysoké teploty, ako sú denné teploty v ich biotopoch, musíme ich však brať do úvahy a nevystavovať vtáky prílišnému chladu. Ani relatívne nízke teploty v určitom období by nemali nikoho nabádať k tomu, aby sa k nim uchyľoval. Nesmieme zabúdať na to, že sa jedná o divožijúcu populáciu, ktorej jedinci prešli výraznou prírodnou selekciou a teda prežili len tí najsilnejší. V chovoch v zajatí je to však horšie, máme tu neadaptované vtáky a tiež vtáky mutačné a často silne poznačené inbreeding-om. Riskovať odporúčam len tomu, kto si chce doma urobiť prísnu „ prírodnú“ selekciu.
Asi by som nakoniec dal jedno zovšeobecňujúce odporučenie, i keď, samozrejme, nemusí univerzálne platiť vždy a všade: začať a ukončiť chovnú sezónu v takom čase, aby vtáky buď preperili ešte počas zimných vykurovaných mesiacov, alebo aby začali preperovanie až na začiatku leta, keď je vyšší predpoklad na dostatočnú teplotu. Treba podávať počas tohto obdobia dostatok nutrične bohatej potravy, ako je vaječná zmes. Preperené vtáky oddeliť od nepreperených, aby boli lepšie pripravené na chovnú sezónu, a aby zbytočne nepriberali na váhe konzumovaním vysoko výživnej potravy. Eliminovať stresujúce vplyvy a zabezpečiť kľud.

V žiadnom prípade by som neodporúčal nakupovať nepreperené vtáky alebo vtáky so zastaveným preperovaním. Zvyčajne ide len o estetickú vadu spôsobenú vonkajšími vplyvmi prostredia, no nedá sa vylúčiť ani genetická dispozícia, ktorá takéto preperovanie spôsobuje. Nebolo by vhodné namnožiť si v chove vtáky, ktoré majú geneticky zakódované problémy s preperovaním.