amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

   Sfarbenie hláv u ino mutácie amadín Gouldovej.

 

Na začiatok by som chcel zdôrazniť, že aj keď podľa môjho názoru existuje len jeden ino gén,  neznamená to, že nemôže byť aktivovaný rôznymi spôsobmi. Modifikátory , to znamená gény, ktoré ovplyvňujú oxidáciu tyrozinázy a teda aktivujú ino gén môžu byť rôzneho pôvodu. To teda znamená, že ino mutácie môžu  vzniknúť buď spontánne alebo napríklad hybridizáciou, ako je spomenutá v texte nižšie. Ino mutáci a je recesívna a viazaná na pohlavie.

Tento článok hovorí o 4 líniách ino amadín Gouldovej.  Nesnaží sa tieto línie zaradiť podľa toho, ako sa ino gén aktivoval. Ino mutácia je mutáciou, kde ide vlastne o spojenie ino génu s génom „S“, alebo génom „s“, ktoré zodpovedajú za sfarbenie či nesfarbenie hlavy, ako aj s génom pre eumelanín a to z nezmutovaným génom „E“, alebo zmutovaným génom „e“, ktorý sa má za následok výskyt pastelovej mutácie.

Prakticky s istotou môžeme povedať, že ino amadiny Gouldovej, ktoré nevykazujú štandardné sfarbenie hlavy vznikli hybridizáciou tak, ako je popísaná nižšie. Crosing- overom však môže prísť aj ku stavu, kedy je možné štandardné vyfarbenie hláv a tieto vtáky  pritom môžu byť produktom hybridizácie. Dostávame sa teda do stavu, kedy máme k dispozícii ino amadiny Gouldovej so štandardným vyfarbením hlavy,  ktoré vznikli ako pravá - spontánna mutácia a máme tiež vtáky, ktoré majú štandardné vyfarbenie hlavy , ale pritom sú pôvodne produktom hybridizácie. Je to príklad línií č. 3 a 4.

Ešte by som chcel zdôrazniť, že najmä v anglicky hovoriacich krajinách sa používa pojem SF pastel green pre samičku. Toto pomenovanie je nesprávne. Pod pojmom pastelová mutácia  je možné zaradiť všetky mutácie, kde prichádza k redukcii tmavých pigmentov. Žltá farba u amadín Gouldovej je neúplne dominantná a viazaná na pohlavie. Preto poznáme žlté amadiny Gouldovej a to SF a DF u samčekov a samičky su hemizygotné, to znamená, že pre žltú farbu nemajú párovú alelu. Samičky preto nemôžu byť SF pastel green, ale sú žlté.

Genetické poruchy v tvorbe pigmentov sa označujú ako albinizmus. Základom vzniku týchto ochorení je porucha transportu tyrozínu cez bunkovú membránu alebo prítomnosťou defektných enzýmov podieľajúcich sa na premene tyrozínu na melaníny. Lutino je strata tmavých pigmentov v žltej rade, albino je strata tmavých pigmentov v modrej rade. Albino je teda kombinácia lutina a modrej.

 

Ino mutácie, najmä teda lutino mutácie poznáme s 2 druhmi sfarbenia hlavy. Sú lutino vtáky, ktoré nevykazujú štandardné sfarbenie hlavy, teda červené a žlté a sú vtáky, ktoré dokážu na hlavách niesť toto štandardné sfarbenie. Moje doterajšie zistenia ukazujú, že máme teraz k dispozícii tieto 4 línie ino vtákov:

1.    ino mutácia viazaná na (žltú) pastelovú mutáciu (gén e) s neklasickým sfarbením hlavy.
       Zápis:  s -ino_(e) , s-ino_(e)

2.    ino mutácia, ktorá nie je viazaná na pastelovú mutáciu (gén E) s neklasickým sfarbením hlavy.
       Zápis  s- ino_(E) , s- ino_(E)

3.    ino mutácia viazaná na (žltú) pastelovú mutáciu (gén e) s klasickým sfarbením hlavy.
      Zápis:  S-ino_(e) , S-ino_(e)

4.    ino mutácia, ktorá nie je viazaná na pastelovú mutáciu (gén E) s klasickým sfarbením hlavy. 
       Zápis: S-ino_(E) , S-ino_(E)

 

Aby sme však vysvetlili aj to, ako je možné, že prišlo ku zmene sfarbenia a štruktúry peria, musíme si pomôcť génom s, ktorý je zodpovedný za štruktúru peria u amád trojfarebných (Erythrura trichroa), zdá sa, že tento gén sa v tesnej väzne na ino gén preniesol z amád trojfarebných (Erythrura trichroa) na ino mutáciu amadiny Gouldovej (Chloebia gouldiae). Tento gén spôsobuje zmenu štruktúry peria, ktorá sa podobá na štruktúru peria čiernohlavých amadín Gouldovej. Táto zmena štruktúry zabraňuje ukladaniu karotenoidov  (žltého luteínu a červeného kantaxantínu) do vetvičky pera. Perie sa tak nesie štruktúru, ktorá je zviazaná s ino génom u amád trojfarebných.

Fotografie peria z hláv potvrdzujú, že s týmto medzidruhovým krížením bol na amadiny Gouldovej prenesený aj gén alebo skupina génov, ktoré kódujú štruktúru peria. Na hlavách ino amadín Gouldovej popísaných v bodoch 1 a 2 teda nenachádzame perie ako ho poznáme u amadín Gouldovej, ale perie, ktoré bolo zmenené počas hybridizácie. Jedná sa teda o perie hybridov.

  Charakteristika génu s – štruktúra peria

 
 

Tento znak, ktorý som nazval génom je pomocným symbolom, aby bolo možné definovať rozdielne sfarbenie hláv, teda klasické a neklasické sfarbenie hláv. Génom S je kódovaná štruktúra peria, aká je typická u amadín Gouldovej, teda najmä žltá a červená, génom s je kódovaná štruktúra peria, ktorá sa na ino mutáciu u amadín Gouldovej preniesla hybridizáciou z amady trojfarebnej, gén „s“ neumožňuje štandardné sfarbenie peria hláv u ino mutácií amadín Gouldovej.

Keďže nevieme, čo sa na úrovni génov skutočne deje, tento pojem, teda „gén“ v mendelistickej genetike predstavuje symbol, aby bolo možné vykonať výpočty. V skutočnosti vôbec nemusí ísť o jeden gén, môže ísť o celú sekvenciu génov alebo o génovú interakciu. Navonok sa nám však táto skutočnosť javí ako jeden znak a preto som ho pre potreby výpočtov nazval génom. Tak ho budem aj naďalej nazývať, pokiaľ nepríde ku detailnému preskúmaniu genómu týchto vtákov.

Gén s, ktorý spôsobuje zmenu štruktúry peria sa javí ako gén, ktorý je prakticky v úplnej väzbe na ino mutáciu. Dá sa predpokladať, že s neaktívnym INO génom nevytvára väzbu.  Príklady párenia vtákov s klasickým a neklasickým sfarbením hlavy sa nachádzajú na konci článku.

 

Pri štandardných výpočtoch, kde nás nezaujíma sfarbenie hláv gén S neuvádzame.

Perie na hlavách skúmaných druhov

Na priložených obrázkoch peria čiernohlavých amadín Gouldovej, vidíme štruktúru, ktorá sa skladá zo všetkých vyššie popísaných častí, teda z brka, vetvičiek – barba, ako aj lúčov barbulae. Vo všetkých týchto častiach sú uložené pigmentové zrná, a to či už vyfarbené, alebo nevyfarbené. Podobnú štruktúru peria vidíme aj na hlave amady trojfarebnej Erythrura trichroa a tiež na perí z hláv ino amadín Gouldovej, ktoré nevykazujú štandardné sfarbenie. Je teda jasné, že ino amadiny Gouldovej majú perie na hlave ovplyvnené génom s, ktorý je zodpovedný za štruktúru peria a ktorý sa spolu s ino  génom preniesol počas hybridizácie na amadiny Gouldovej.

 

Červenohlavé a žltohlavé amadiny Gouldovej nemajú na konci vetvičiek barba lúče barbulae, tak, ako je tomu u čiernohlavých vtákov. Ino amadiny Gouldovej, ktoré vznikli hybridizáciou, a ktoré sú nositeľmi hybridného génu s majú na konci vetvičiek- barba aj lúče- barbulae.

Aby sme docielili štandardné sfarbenie hláv u ino amadín Gouldovej, je potrebné z genofondu odstrániť hybridný gén s, ktorý zodpovedá za štruktúru peria a ktorý je v úzkej väzbe na ino mutáciu. Ak nebude perie ovplyvnené týmto génom, môže sa vytvoriť perie v štruktúre, do ktorej sa môžu uložiť karotenoidové farbivá a tým pádom môže prísť k štandardnému sfarbeniu peria na hlavách.

Na fotografii je vidieť lutino samčeka, u ktorého prišlo k oddeleniu génu s, ktorý kódoval štruktúru peria podobnú amadám trojfarebným a ino gén v tomto prípade už nie je vo väzbe s týmto génom. Takéto vtáky potom vykazujú v sfarbení hlavy farby, ktoré zodpovedajú ich vlastnému druhu.

V USA, ale aj v Európe sú však aj lutino vtáky s klasickým sfarbením hlavy. Je vidieť na fotografii peria, ktoré mi zaslala pani Winnie McAlpin z USA z vtákov v jej chove.

 

U lutino vtákoch, ktoré nemajú klasické sfarbenie hlavy je ťažko hovoriť o červenohlavých, žltohlavých či čiernohlavých amadinách Gouldovej. Je jasné, že zatiaľ máme dočinenia s perím v hybridnej forme. O farbe hlavy teda môžeme hovoriť len v nadväznosti na farbu špičky zobáku, kde analogicky vychádzame z poznatkov u prírodne sfarbených vtákoch:

1.    ak má ino mutácia červenú špičku zobáka, môže sa jednať o červenohlavú (tmavšie krémová farba) alebo čiernohlavú (prakticky biela alebo špinavo biela farba) formu,

2.    ak má ino mutácia špičku zobáka žltú, môže ísť o žltohlavú (bledokrémová farba) alebo čiernohlavú YTB formu (prakticky biela alebo špinavo biela farba)

Rekombinácia – crossing over – vytvorenie 4 rôznych ino línií

Rekombinácia, alebo - crossing-over je jedným zo zdrojov variácií ktorý prebieha v pachynéme 1. meiotického delenia. Je to proces, pri ktorom si nesesterské chromatidy v homologickom páre vymieňajú genetický materiál v úzko ohraničených oblastiach, ktoré sa nazývajú, chiazmy. Niektoré gény, v ktorých prebehla mutácia sa  nachádzajú v úzkej väzbe, čo znamená, že sa budú v prakticky 100 % dediť spoločne a je nepatrná možnosť, že sa rozdelia pomocou crossing-over. Crossing-over môže byť jednoduchý, alebo viacnásobný. Ako som už uviedol, gén “s“ bol na amadiny Gouldovej prenesený počas hybridizácie spolu s ino génom. Keďže je gén „s“ prenesený z amad trojfarebných (Erythrura trichroia), ne hlavách amadín Gouldovej sa nemohlo prejaviť normálne sfarbenie, keďže tento gén to neumožňoval. Počas ďalšieho chovu prišlo  k oddeleniu ino génu a génu s a preto sa už vyskytuje populácia ino amadín Gouldovej, u ktorej prichádza k štandardnému vyfarbeniu hláv. Uvediem jeden z možných príkladov, ako k tomu mohlo prísť.

Príklad

párenie zeleného samčeka INO(E) INO(E) s lutino samičkou , ktorá niesla aj hybridný gén (s) spôsobujúci zmenu štruktúry peria s-ino(E) ; Y, počas crossing-over prišlo na správnom mieste k oddeleniu časti chromozómu s ino génom a o tento gén bol obohatený samček. Pri tejto rekombinácii sa však nepreniesol na samčeka gén s, ktorý je zodpovedný za zmenu štruktúry peria a ktorý je viazaný na ino mutáciu.

 

To teda znamená, že sme dostali zeleného samčeka štepiteľného na lutino INO(E)  ino(E) s tým, že sa nepreniesol hybridný gén „s“ zodpovedný za zmenu štruktúry peria a takýto samček potom do potomstva prenáša ino gén, ktorý dovoľuje sfarbenie hláv v štandardnej podobe.

 

Príklad párenia

 

 

 

Záver

 

Podľa môjho názoru poznáme ino amadiny Gouldovej s jedným génom ino. To, že vo fenotype sa prejavujú rôzne  druhy sfarbenia hláv je spôsobené génom „s“, ktorý kóduje štruktúru peria a bol na ino amadiny Gouldovej prenesený hybridizáciou s druhom Erythrura trichroa.

Ďalej by som chcel vysloviť názor, že neexistujú Európske, Americké, či iné ino vtáky. Jedná sa o jeden ino gén a tak sú ino amadiny Gouldovej rovnocenné. Rozdiel je len v tom, či je na ino gén naviazaný aj gén s, ktorý mení štruktúru peria a teda neprichádza k štandardnému sfarbeniu hlavy, alebo sa jedná o ino bez génu s a teda sfarbenie hláv je štandardné (žlté, červené).

Aby mohol byt prenesený, aktívny ino gén z amad trojfarebných (Erythrura trichroa), muselo prísť podľa môjho názoru k páreniu lutino amad trojfarebných (Erythrura trichroa) a amadín Gouldovej. Takýto hybrid potom niesol aktívny ino gén. Pri hybridizácii bolo prenesených veľa génov. Po hybridizácii bol vybraný vyhovujúci jedinec, ktorý sa najviac podobal vzhľadu amadinám Gouldovej. Tento hybridný jedinec bol naďalej parený s príslušníkmi vlastného druhu. Teda prichádzalo k páreniu hybridnej lutino amadiny Gouldovej už len s ďalšími amadinami Gouldovej. Počas mnohých generácií potomkov  sa gény prenesené hybridizáciou "riedili" a  v súčasnosti už lutino amadiny Gouldovej, ktoré sú pôvodným produktom hybridizácie vykazujú len málo znakov spoločných s amadamy trojfarebnými (Erythrura trichroa). Jedným z týchto znakov je to, že sa nevyfarbuje hlava do skutočných farieb. Teoreticky existujú lutino amadiny Goludovej, ktoré sú potomkami po hybridnom krížení, ale ktoré počas mnohých generácií majú už 99 % DNA kódu vlastného druhu. Píšem o lutino amadinách Gouldovej, ktoré sa v súčasnosti chovajú a ktoré sú produktom pôvodnej hybridizácie. Nepíšem o F1 generácii hybridného párenia. Verím, že existujú aj pravé - originálne lutino amadiny Gouldovej, ktoré vznikli spontánne a sú v chovoch.

 

Znovu zdôrazňujem, že môj článok hovorí len o sfarbení hlavy u lutino amadín Gouldovej. Nikde netvrdím, že všetky lutino amadiny Gouldovej sú produktom hybridizácie. V mojom článku som sa snažil poukázať na to, ako sa dajú robiť výpočty dedičnosti za pomoci génu "s". Tie 4 línie zahŕňajú lutino vtáky, ktoré vznikli spontánne, ako pravá mutácia, a zahŕňajú aj vtáky, ktoré sú produktom hybridizácie. 4 línie boli definované podľa fenotypu. Na to, aby sa dali odlíšiť pravé mutácie od hybridov by bolo potrebné DNA testovanie celého genetického kódu oboch druhov, čo by stálo veľmi veľa finančných prostriedkov.

Tento text je len malým výťažkom z väčšieho článku a ino amadinách Gouldovej, ktorý je v súčasnosti rozpracovaný.

Marek Buranský - marec/2014