amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Telo vtákov je pokryté perím. Úlohou perového pokryvu je tepelná izolácia, perie vytvára nosnú a kormidlovú plochu pri lete, aerodynamicky výhodný pokryv tela a je tiež nositeľom sfarbenia, ktoré má dôležitú signálnu funkciu. Pretože všetky tieto funkcie nemôže plniť jeden typ peria, podľa jeho funkcie rozlišujeme:

-    kontúrové perie - pennae conturae
-    polopáperie – semiplumae
-    páperie – plumae
-    vlasové perie – filoplumae
-    prachové perie – pulviplumae
-    štetinové perie – vibrisae, setae








































Kontúrové perie - pennae conturae - perie pokrýva povrch vtáčieho tela a vytvára jeho obrysy. Tvoria ho veľké perá slúžiace na lietanie a malé pierka pokrývajúce telo.

Os kontúrového pera tvorí stvol - scapus. Jeho bazálna časť brko – calamus - sedí pevne v pokožke. Brko je takmer duté. Malý otvor na konci brka sa nazýva proximálny pupok - umbilicus proximalis. V období vývinu pierka týmto otvorom do neho zo škáry vstupuje papila zásobovaná krvou. Tá časť stvola, po oboch stranách ktorej sa rozprestiera zástavica - vexillum, sa nazýva kostrnka - rachis. Kostrnka má na povrchu výživnú kôru - cortex a vnútro vyplnené vzduchom naplnenými komôrkami, ktoré sa nazývajú dreň - medulla. Na spodnej strane ostňa beží po celej jeho dĺžke ryha, ktorá v mieste prechodu ostňa do brka končí. Toto miesto sa nazýva distálny pupok - umbilicus distalis. Časť zástavice na distálnom konci pera sa nazýva hrot - apex, ktorý na oboch stranách prechádza v okraj - margo. Zástavica letiek a bočných (okrajových) kormidlových pier je spravidla asymetrická. Rozlišujeme na nich užšiu a pevnejšiu vonkajšiu časť zástavice a jej širšiu a mäkšiu vnútornú časť.

Kontúrové perie - pennae conturae môžeme podľa jeho použitia rozdeliť na:

-    letky – remiges
-    krovky – tectrices
-    kormidlové perá – rectrices

a. Letky – remiges - sú uložené kaudálnym smerom v jednom rade, pričom každé nasledujúce pero čiastočne prekrýva pero predchádzajúce. V ručnej časti krídla teda od zápästného kĺbu sú umiestnené ručné letky – remiges primarii. Letky I. - VI. sú umiestnené v oblasti metakarpusu a letky VII. - X. (Xl.) v oblasti prstov. Najkrajnejšia (Xl.) ručná letka je len malé pierko na druhom článku druhého prsta a volá sa remicle. Podľa niektorých názorov sa nejedná o letku, ale o krycie pero. Väčšina spevavcov má 9 letiek, niekoľko druhov má 10. Predlakťové letky sa počítajú od distálnej časti carpometacarpusu (od zápästia) po proximálnu časť humerusu. Letky krídielka - remiges alulares - sú 4 a sú umiestnené na jedinom článku prvého prstu a tvoria krídelko - alula. Pod krídlovou formulou rozumieme kvantitatívny popis predovšetkým relatívnej dĺžky ručných letiek navzájom alebo hodnoty veľkosti zúženia vonkajších ručných letiek na vnútornej alebo vonkajšej zástavici. Krídlová formula má relatívne malý význam na rozlíšenie podobných druhov. Je však dôležitá pri porovnaní rôznych populácií jedného druhu.


































b. Krovky – tectrices. Pokrývajú celú plochu tela vtáka. Ku každej letke, ručnej i predlakťovej, patrí niekoľko kroviek ležiacich v rade nad sebou. Počet jednotlivých radov kroviek je iný v ručnej a iný v predlakťovej časti krídla. V ručnej časti krídla tvoria prvý rad na dorzálnej strane krídla, ležiaci tesne nad ručnými letkami, veľké krídlové dorzálne krovky l. rádu - tectricesprimariae dorsales majores. Ďalší rad kroviek tvoria stredné krídlové dorzálne krovky l. rádu - tectrices primariae dorsales medianae a malé krídlové dorzálne krovky l. rádu - tectrices primariae dorsales minor. Na prednom okraji ručnej časti krídla sú okrajové ručné letky - tectrices marginales manuales. Na dorzálnej strane medzi ručnou a predlakťovou časťou je samostatná zápästná letka remex carpalis, ležiaca tesne pri prvej veľkej krídlovej dorzálnej letke I. rádu. Nad ňou je umiestnená jedna zápästná dorzálna krovka - tectris carpalis dorsalis.
































c. Kormidlové perá – rectrices. Spravidla sa počítajú od stredu chvosta smerom k jeho okrajom. Nie je zriedkavosťou, že niektoré páry kormidlových pier sú veľmi silno predĺžené (Hirundo rustica). Dobrým príkladom sú amadiny Gouldovej, a to najmä samčeky. V týchto prípadoch sú aj nosičmi rôznych signálov. Tým, že kormidlové perá vyrastajú na pygostyle môžu nimi vtáky pohybovať do strán. Chvost slúži vtákom nielen na signalizáciu a regulovanie lietania, ale aj pri udržiavaní rovnováhy tela pri sedení a behaní.
























Sfarbenie a kresba peria sú dôležitými určovacími znakmi. Spôsobujú ho melaníny, karotenoidy, a tiež optický štrukturálny faktor (modré sfarbenie). Fyzikálne sfarbenie (kovovolesklé, hodvábny lesk, biele perie) vzniká lomom svetla na jednotlivých štruktúrach pera. Zrelé, dorastené perá sú úplne zrohovatené (keratinizované), neobsahujú už žiadne živé bunky, preto nemôžu už svoje sfarbenie meniť prísunom, prípadne premiestnením pigmentov. V malom rozsahu sa mení sfarbenie len chemickým rozkladom niektorých labilných pigmentov, prípadne v dôsledku olamovania okrajov zástavíc. Pritom sa odkrývajú časti zástavíc, ktoré sú sfarbené inak ako ich okraje. Základy pier sa tvoria už u embryí, počet pier pri jednotlivých druhoch je daný množstvom perových folikulov a je len málo premenlivý.

(Tejto téme sa venujem v špeciálnej kapitole, a to pigmenty a farby peria)