amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

V poslednom čase sa často stretávam s tvrdením v inzerátoch, ako i pri osobných stretnutiach s chovateľmi, že odchov pod pestúnkami japonskými je zlý a nemal by sa robiť. Súhlasím!!! Ale ! Vždy je totižto platné nejaké ale, veď univerzálne pravidlo je ťažko  akceptovateľné pri výskyte všetkých možných nepredvídateľných  okolností.

K napísaniu tohto príspevku ma inšpiroval tiež e-mail jedného môjho dobrého priateľa, ktorý okrem iného uviedol:
 „...mám už niekoľko vyletených a osamostatnených mláďat, všetko odchov pod vlastnými rodičmi. Mohlo by ich byť i viac, ale niektoré páry pripravujem na výstavu a tak som s nimi chovnú sezónu nezačal. Ani by mi tak nešlo o počet mláďat, o ktoré som tým prišiel, ale skôr o množstvo párov v aktívnej chovnej sezóne. Takže mi hniezdi menej párov a ak sa vyskytne problém , že niektorý pár nezasadne, tak nemám pod čo podložiť vajíčka alebo vyliahnuté mláďatá, ktoré rodičia nekŕmia či vyhadzujú z búdky. A práve to som teraz potreboval urobiť, keďže mi jeden pár nezasadol na znášku - musím ich vajíčka podložiť pod iné guldy. Našťastie som našiel  pár, ktorý sedel na neoplodnenej znáške. Takže som zachránil 4 oplodnené vajíčka a dúfam, že mláďatá v pohode vychovajú, veď ten náhradný pár je na
100 % spoľahlivý.“ Ďalej e-mail pokračoval: „Vieš, mám ohromnú radosť z toho, že sa mi potvrdil názor, že odchov amadín Gouldovej sa môže dariť aj bez pestúnok japonských, ktoré veľa chovateľov používa. Som na to fakt hrdý, že ich nepoužívam v chove. Keďže mám viac párov guld, nemusím teda vajíčka či mláďatá v prípade potreby podkladať pod pestúnky, ale použijem na to iné guldy.“

A v tomto prístupe, ktorý však používajú viacerí z nás, je vlastne skrytá podstata nepochopenia problému pestúnstva, špeciálne v prípade chovu amadín Gouldovej, problematika používania pestúnok japonských ako náhradných rodičov. Odsudzovanie bezbrehých odchovov pod pestúnkami japonskými je v poriadku, ale pritom bez výčitiek používame náhradných rodičov - pestúnov z toho istého druhu vtedy, ak máme v chove pár, ktorého hniezdny, alebo aj rodičovský pud je oslabený, alebo úplne absentuje. Vytvorila sa medzi chovateľmi akási neopodstatnená fáma, že amadiny Gouldovej, ktoré sú odchované pod pestúnkami japonskými, môžu od nich preberať niektoré vlastnosti, že sa tým potlačí ich schopnosť odchovávať vlastné mláďatá alebo sa môžu na náhradných rodičov fixovať. Je to hrubý omyl! Doteraz nebol nikde v literatúre, na internete či v nejakom inom renomovanom, verifikovateľnom zdroji publikovaný takýto poznatok.







Podľa mojich skúseností amadiny Gouldovej sa na pestúnky japonské nefixujú a ani nepreberajú nijaké ich vlastnosti, aspoň nie v takom rozsahu, aby to poznačilo ich druhové správanie.













Veď bodaj by prebrali od pestúnok napríklad vlastnosť dokonalej starostlivosti o potomstvo!!! Ale nedeje sa to. Jediný, a to veľmi závažný problém pri odchove pod pestúnkami japonskými je, že chovateľ či už z nevedomosti, alebo úmyselne pod vidinou čo najvyššieho počtu odchovaných mláďat namnoží vtáky od rodičov, u ktorých je značne potlačený hniezdny pud. To znamená, že nezasadnú na znášku, alebo nedokončia obdobie inkubácie. Alebo u nich absentuje rodičovský pud, to znamená, že nie sú schopné vyliahnuté mláďatá vychovať a doviesť do samostatnosti. Prichádza k vyhodeniu mláďat z búdky, alebo sú ponechané v búdke, no rodičia ignorujú ich prítomnosť, a to tým, že ďalej na nich sedia bez toho, aby ich kŕmili. Čo sa teda stane, ak dovolíme, aby sa namnožilo potomstvo od takéhoto páru? Ak je rozmnožovací pud rodičovského páru potlačený alebo úplne chýba pod vplyvom nejakej génovej degenerácie vzniknutej šľachtením či z iných príčin, tak potomstvo s vysokou pravdepodobnosťou túto degeneráciu zdedí a máme namnožené vtáky neschopné odchovu mláďat. Tu je teda problém, ktorý spôsobuje začarovaný kruh. Sú to vtáky, ktoré by nemali prežiť, pretože ich rodičia sa o ne nedokážu postarať a s vysokou pravdepodobnosťou si tiež nesú túto vlastnosť v génoch. Maríme teda snahu prírody o prežitie najsilnejších alebo keď už nie najsilnejších jedincov, tak takých, ktorí sú aspoň schopní vychovať v budúcnosti svoje potomstvo. Takže pestúnky japonské v tomto prípade nepriamo, zdôrazňujem nepriamo spôsobujú, že prežijú zdegenerovaní jedinci. To, že je na trhu relatívne veľa amadín Gouldovej, ktoré nie sú schopné odchovať svoje mláďatá, však nie je primárne spôsobené odchovom pod pestúnkami japonskými. Dôvodom sú nezodpovední chovatelia. Chovateľstvo si cestou domestikácie prisvojilo práva prírody na „prirodzený“ výber, ovšem často bez hlbšieho pochopenia súvislostí alebo ich úmyselne ignoruje.

Ale vrátim sa na úvod svojho príspevku, kde som spomenul e-mail od svojho priateľa. Jeho konštatovanie, že nerobí odchov pod pestúnkami japonskými by bolo v poriadku a bolo by to chvályhodné, až pokiaľ nezačne ako náhradných rodičov používať iný, spoľahlivý pár amadín Gouldovej. Vo všeobecnosti platí, že pri podkladaní vajíčok alebo mláďat od páru neschopného odchovu pod pár amadín Gouldovej, ktorý dobre odchováva, prichádza k presne tomu istému efektu, ako keby takéto vtáky odchovali pestúnky japonské. Absencia hniezdneho či rodičovského pudu je zakódovaná ako degenerácia v génoch a prenáša sa na potomstvo, nezávisle na tom, či takéto mláďatá odchovajú pestúnky japonské alebo iný pár amadín Gouldovej. Odchov pod náhradným párom amadín Gouldovej vlastnosti chovancov nezlepší. Preto tvrdenie, že niekto neodchováva pod pestúnkami japonskými ešte neznamená, že neprodukuje vtáky, ktoré nebudú schopné vychovať svoje mláďatá. A platí to samozrejme aj opačne. Ak si je chovateľ istý, že má veľmi dobrý pár amadín Gouldovej, ktorý je starostlivý, príkladne sedí na znáške a stará sa o mláďatá, ale z nejakého dôvodu musel jeho mláďatá podložiť pod pestúnky japonské, neznamená to, že takéto amadiny Gouldovej nebudú schopné v budúcnosti odchovať svoje potomstvo samé.

Dôvodov, pre ktoré sa chovateľ rozhodol použiť pestúnky môže byť viac: ochorenie jedného z rodičov, úhyn jedného či oboch rodičov,... Bolo by predsa škoda prísť o kvalitné potomstvo len preto, že cyklus odchovu mláďat nemohol byť dokončený. Dôležité je to, aby chovateľ vedel, akou genetickou výbavou (v zmysle rodičovských pudov) bude potomstvo obdarené. Veď je predsa jasné, že pár ktorý po sebe napríklad 3 roky spoľahlivo odchovával, nikdy s tým nemal problém, prenesie tieto vlastnosti aj ďalej a prípadný odchov jeho potomstva pod pestúnkami japonskými v tom nezohrá nijakú negatívnu úlohu. Taktiež napríklad nepokladám za zlú voľbu, ak od spoľahlivého páru, ktorý má v búdke 7-8 vyliahnutých mláďat, polovicu odoberieme a podložíme pod pestúnov. Hodnotný genofond bude zachovaný a mláďatá dostanú vyššiu šancu na kvalitnú starostlivosť.



 
Ako som už  uviedol, mnohí chovatelia si z praxe všimli, že vplyv pestúnok na mláďatá amadín Gouldovej zatiaľ nepredstavuje vážnejší problém. Pokiaľ odchovávajú mláďatá po kvalitných rodičoch. Ukázalo sa, že ak spárime vtáky odchované pod pestúnkami, tak dokážu vychovať svoje vlastné mláďatá. Toto zatiaľ môžeme o amadín Gouldovej tvrdiť prakticky s istotou. Proces imprintingu u iných vtáčích druhov však môže priniesť iné zistenia. Napríklad profesor Klaus Immelmann na národnom kongrese, ktorý sa konal v roku 1987 v Gosforde (Nový Južný Wales), objasňoval ako dospelé zebričky, ktoré boli odchované pod pestúnkami japonskými, sa správali tak, ako keby ani neboli zebričky, ale pestúnky. Túto skutočnosť demonštroval na filme. Dospelý samček zebričky (odchovaný pod pestúnkami) dvoril pestúnke - samičke, hoci si mal možnosť vybrať medzi pestúnkou a samičkou zebričky. Naopak, samička zebričky zaujato počúvala spev pestúnky - samčeka. Profesor Immelmann objasnil, že v prípade zebričiek (odchovaných pod pestúnkami) sa proces imprintingu v mnohých prípadoch javí ako nezvratný. Fixácia je trvalá, pokiaľ mláďatá zebričiek odchované pod pestúnkami neboli socializované s vlastným druhom ihneď po osamostatnení sa. Zhruba do doby 7 týždňov, kedy je proces imprintingu – fixácie - iba čiastočný, je možné takých vtákov ešte prefixovať- resocializovať s vlastným druhom, pokiaľ ich úplne oddelíme od pestúnok, a to tak, aby ich ani nevideli, ani nepočuli. Po uplynutí tejto  doby je fixácia zebričiek na pestúnky nezvratná .

Zatiaľ skutočne neviem o žiadnom dôkaze, ktorý by potvrdzoval, že fixácia na pestúnky  prebieha aj u amadín Gouldovej. Sú tu iba náznaky čiastočného napodobňovania i keď sú veľmi slabé a obrysové. Myslím tým napríklad vracanie sa mladých amadín Gouldovej  na prespanie do hniezdnej búdky po vyletení. Toto  je možné akceptovať len v prvých dňoch, vo voľnej prírode to vtáky nerobia. Ďalší náznak, ktorý poukazuje na čiastočné napodobňovanie pestúnok japonských je sedenie na znáške. U pestúnok japonských je samozrejmé, že obaja rodičia zahrievajú znášku počas celého dňa aj noci. Cez deň jeden z rodičov zvyčajne len opustí búdku na  príjem potravy, okúpanie či na krátky prelet. U amadín Gouldovej je však prísne striedanie sa partnerov na znáške a aj to len cez deň. Znášku v noci zahrieva iba samička. V čiastočne prebratých vlastnostiach od pestúnok sa však prejavuje u niektorých párov (aj keď je to  zriedkavé) to, že samček amadiny Gouldovej sa spolu so samičkou zdržiava cez deň v búdke - pri zahrievaní znášky - prípadne čo je ešte zriedkavejšie, samček sa zdržiava v hniezdnej búdke aj v noci spolu so samičkou. Podľa môjho názoru však nemožno s istotou povedať či sú tieto drobné odchýlky spôsobené prípadným odchovom pod pestúnkami japonskými, alebo je to jav spôsobený domestikáciou. Spomenuté napodobňovanie zatiaľ nie je veľmi závažné a len budúcnosť ukáže či sa bude prehlbovať.

Taktiež rituál dvorenia u amadín Gouldovej prebieha presne podľa schémy, aká je vlastná ich druhu i keď mláďatá boli odchované pod pestúnkami japonskými pri absencii akejkoľvek socializácie s vlastným druhom. Nebolo zatiaľ zaznamenané žiadne prebratie časti rituálu dvorenia od náhradných rodičov. Zakódovaný pud je teda oveľa silnejší ako        „odpozorované“ schémy od pestúnov. Tak isto je to i s ostatným správaním dospelých amadín Gouldovej. Najdôležitejší je fakt, že neprichádza k žiadnej fixácii na náhradných rodičov. Ak už chovateľ z nejakého dôvodu predsa len pristúpi k odchovu pod pestúnkami japonskými, mal by mláďatá amadín Gouldovej po osamostatnení čo najrýchlejšie socializovať s vlastným druhom. Nie z dôvodu obavy o fixáciu na pestúnky, ale skôr o čo najskoršie získanie návykov od dospelých príslušníkov vlastného druhu - homogenizácia kŕdľa.

Poctivý chovateľ, teda chovateľ, ktorý chová vtáky najmä pre potešenie, by mal vyvinúť všetko možné úsilie, aby vtákom poskytol nie len dobré podmienky na hniezdenie, ako je chovné zariadenie, krmivo a podobne, ale taktiež aby dal možnosť vtákom vybrať si partnera, a tak predísť prípadným neúspechom s následnou nutnosťou voliť pestúnov namiesto skutočných rodičov. Je dôležité urobiť v každom chove selekciu a do chovu zaraďovať len vtáky, ktoré sú geneticky dobre vybavené na odchov vlastného potomstva.
To je však beh na dlhšiu trať, a len dlhodobým pozorovaním je možné zistiť či ide o zlú genetickú výbavu, alebo len o dočasný vplyv vonkajších faktorov (stres, choroba......).

Viem, že je to pre niekoho až kacírska myšlienka, ale posunúť sa v chove ďalej, a tak získavať dobré chovné kmene sa dá len tým, že nebude umožnené nekvalitným rodičom vyvádzať potomstvo, teda že budú z chovu absolútne vyradení. Ak nebudú v chove takéto vtáky, dajú sa v prípade nutnosti použiť aj pestúni bez ďalšieho rizika. Tým samozrejme nemyslím mať doma 2 páry amadín Gouldovej a 10 párov pestúnok.

Takže prípadný kupujúci sa vždy musí viac či menej spoľahnúť len na poctivosť chovateľa , že mladé vtáky  ponúkané na predaj sú po rodičoch, ktorých kvalitná  genetická výbava a príkladná starostlivosť o potomstvo bola tomuto potomstvu odovzdaná, a že neboli ako chovné páry použité vtáky, ktoré tieto vlastnosti nespĺňajú.
To znamená, že neplatí univerzálne pravidlo “ nepoužívaš pestúnky, tak máš len kvalitné vtáky schopné samostatne odchovať vlastné potomstvo“. Chcem predovšetkým poukázať na skutočnosť, že kvalita chovu záleží najmä od kvality a poctivosti chovateľa a nie od toho či má doma zálohu v podobe jedného - dvoch párov potenciálnych  pestúnov.


Pre chovateľov:
-umožniť rodičom, aby odchovávali vlastné mláďatá
-používať náhradných rodičov (pestúnov) či už z rovnakého druhu, alebo iných druhov  len v odôvodnených prípadoch
-v prípade nutnosti podkladať pestúnom znášky či mláďatá len od párov, ktoré sa osvedčili ako vynikajúci rodičia a je predpoklad, že tieto rodičovské vlastnosti prenesú aj na potomstvo

Pre kupujúcich:
-nikdy nie je zaručené, že ak chovateľ nepoužíva pestúnov z iného druhu ako chová, tak vtáky ktoré ponúka na predaj budú dobrí rodičia
-ak chovateľ robí odchov nejakého druhu len pod pestúnmi z iného druhu, nie je zaručené,   že takto odchované vtáky budú dobrí rodičia, ale nie je vylúčené, že nimi môžu byť.

Platí teda jedno univerzálne odporúčanie, čo sa týka pestúnov:

Nemnožiť pod pestúnmi - či už v rámci druhu, alebo pod pestúnmi z iného druhu vtáky, ktoré by nemali šancu prežiť pod vlastnými rodičmi. To znamená, že podstatnejšia je kvalita pôvodného rodičovského páru, ako voľba pestúnstva či druh pestúnov .




V tomto príspevku som sa zameral na klasický chov, pri stabilizácii nových mutácií môžu byť postupy odlišné i keď nemusia byť zásadne nepodobné vyššie popísaným.