amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Žltý (pastelový) rad – mutácia eumelanínu

 

Táto mutácia je primárne pastelová, keďže sa jedná o mutáciu eumelanínu a albinistická. Jedná sa o mutáciu neúplne dominantnú a viazanú na pohlavie. To teda znamená, že samčeky môžu mať 2 faktory pre tento znak, samičky sú hemizygotné, a teda majú len jednu alelu pre tento znak, nemajú alelu párovú. Ako som už uviedol, jedná sa o mutáciu eumelanínu, v skutočnosti sú to teda pastelové vtáky sex – linked parino (čiastočné ino). Pastelová mutácia je albinistická a ovplyvňuje sfarbenie nôh a pazúrikov, ktoré majú bledší odtieň ako u prírodne sfarbených vtákov. Farba očí ostáva rovnaká ako u prírodne sfarbených jedincov.

U pastelových (žltých) jedincov dochádza k čiastočnému zablokovaniu produkcie eumelanínu. Vlastná tvorba eumelanínu (pigmentová syntéza) funguje len čiastočne, a preto je kvalita a množstvo produkovaných eumelanínových zŕn veľmi obmedzené. Modré štrukturálne svetlo sa v medulle tvorí len obmedzene, čoho výsledkom je prakticky až žltý jedinec. Farbu však ovplyvňuje aj množstvo pheomelanínu v perí a výsledné sfarbenie závisí od toho, či je vták bieloprsý, alebo fialovoprsý. Redukcia eumelanínu spôsobí, že perie bude sfarbené prevažne luteínom z cortexu pera. Výsledkom sú teda 1- a 2-faktoroví samčekovia a hemizygotné samičky (majú len jednu alelu pre sledovaný znak, nemajú párovú alelu, na prejav znaku vo fenotype stačí jedna alela). Jednofaktorové samčeky majú pri fialových prsiach fenotyp žltozelený, dvojfaktorové samčeky špinavožltý (zlatý), jednofaktorové samčeky s bielymi prsiami zlatý a dvojfaktorové prakticky žltý. Samičky sa podobajú 2-faktorovým samčekom. Keďže je medzi chovateľmi zaužívaný termín žltá, budem ho aj ja používať s dôrazom na to, že v skutočnosti ide o pastelové jedince.

Táto mutácia sa pomerne ľahko odchováva. Odporúčal by som však nepáriť dvojfaktorového žltého (pastelového) samčeka so žltou (pastelovou) samičkou. Výsledkom môže byť redšie operenie.

Medzi chovateľmi je zaužívaný termín zelený pastel pre jednofaktorového žltého samčeka fialovoprsého a termín žltý, či zlatý u jednofaktorových žltých bieloprsých, alebo dvojfaktorových žltých vtákov. V skutočnosti sú to však všetko podobné vtáky a fenotyp ovplyvňuje len farba pŕs, nesúvisí teda primárne s pastelovou (žltou) mutáciou. To teda znamená, že jednofaktorový žltý fialovoprsý (zelený pastel) a jednofaktorový žltý bieloprsý (zlatý) sú, čo sa sfarbenia tela týka, geneticky totožné vtáky, i keď vo fenotype – vzhľade sa líšia.

 

Lutino mutácia

 

Je mutácia žltej rady, pri ktorej dochádza k prakticky úplnej strate tmavého pigmentu. Vtáky majú žlté sfarbenie s výrazne červenými očami. Čierna farba hlavy má jemne krémový nádych, farba modrej kostrče sa zmení na prakticky bielu. Nabielo sa sfarbí aj pôvodne tyrkysový golierik. Mutácia je recesívna a viazaná na pohlavie (sex – linked ino). Zrnká eumelanínu sú síce sfarbené načierno, ale sú vážne poškodené a je ich veľmi málo. Tomuto typu albinizmu hovoríme tyrozinázový pozitívny albinizmus. Hormón myozín uloží tieto zrnká do operenia. Perie teda nie je „prázdne“, ale je v ňom len málo zŕn a tie sú poškodené. Ľudskému oku sa to zdá, akoby nedošlo k vytvoreniu eumelanínu. Operenie je teda sfarbené len žltým luteínom umiestneným v cortexe pera.

Keďže táto mutácia bola vyšľachtená len nedávno, a to za pomoci silného inbreedingu, sú tieto jedince pomerne náročné na odchov. Mortalita mláďat je zatiaľ relatívne vysoká. Hniezdny, ako aj rodičovský pud je zvyčajne výrazne potlačený. Odporúčal by som preto vtáky páriť so zelenými jedincami s dobrými hniezdnymi a rodičovskými pudmi a výraznou postavou.

 

Modrá (čiastočne modrá – parblue) rada - mutácia luteínu

 

Gén pre túto vlohu je umiestnený na autozóme, nepohlavnom chromozóme, a dedí sa teda voľne – nie je viazaný na pohlavie. Píšeme síce o modrej rade, ale v skutočnosti sa jedná o mutáciu karotenoidov. Ak luteín nebude v operení prítomný, interferenciou vytvorená modrá štrukturálna farba tak prenikne cez prakticky nezafarbený cortex. Keďže ide o autozomálnu – na pohlavie neviazanú mutáciu, môžeme mať 1 a 2 faktorových vtákov, a to ako samčekov, tak aj samičky, vo fenotype sa však prejaví len v 2 faktorovom stave, teda pri neprítomnosti karotenoidov – luteínu. Keďže cortex je len čiastočne sfarbený, vyžiarená je modrá (čiastočne modrá) štrukturálna farba.

Táto mutácia sa relatívne dobre odchováva. Mláďatá sú však viac citlivejšie na zmenu teploty a vlhkosti ako u žltej (pastelovej) mutácie, či prírodne sfarbených vtákov. Operenie je pomerne husté a kompaktné, ak sa v chove nachádzajú silné jedince, nevidím preto dôvod, prečo medzi sebou nepáriť 2 modré vtáky, ak je ich potomstvo kondične a postavovo vyhovujúce.

 

Čiastočne modrá (Parblue) - „Modrá“ - tyrkysová

 

Pri tyrkysovej a aqua mutácii sa stretávame s čiastočnou redukciou karotenoidov. Na rozdiel od modrej mutácie, kde dochádza k 100% strate karotenoidov, u aqua mutácie, kde dochádza k asi 50% strate karotenoidov, dochádza v operení u tyrkysovej mutácie k premenlivej redukcii karotenoidov. U fialovoprsých vtákoch to je asi 50% strata, u bieloprsých vtákoch asi 70% strata karotenoidov, čo sa týka hlavy. Ostatné operenie tela môže stratiť až 90% karotenoidových pigmentov.
Výsledkom je vták s krémovou až škoricovou hlavou a v závislosti na farbe pŕs s bledo krémovým až bielym bruchom. Chrbát a krídla sú prakticky modré. Nie je to však čistá modrá, keďže sa dá za určitých podmienok pozorovať ľahký zelený nádych. Táto mutácia má dedičnosť autozomálne recesívnu vzhľadom k prírodnej forme a je alelou modrého lokusu. Čierny eumelanín, ako aj  hnedo - červený pheomelanín, nie sú redukciou karotenoidov ovplyvnené. V praxi sa stretávame s chovateľmi, ktorí selektívne odchovávajú jedince, ktoré sú intenzívne modré a často sú v tomto snažení veľmi úspešní. Táto cesta však nevedie k odchovu skutočnej modrej mutácie. Selektívny výber podľa vzhľadu umožňuje dosiahnuť intenzívne modré vtáky, ale geneticky povedané, tyrkysový jedinec bude stále schopný čiastočnej produkcie karotenoidov. 

 

Čiastočne modrá (Parblue) - Aqua (modrozelená)

 

Občas je v chovoch vidieť vtáky s výrazným modrozeleným sfarbením. Jedná sa pravdepodobne o aqua mutáciu – čiastočne modrú. U modrej - aqua mutácie, dochádza k čiastočnej redukcii karotenoidov. Perie má modrozelenú farbu. Na rozdiel od modrej mutácie, kde dochádza k 100% strate karotenoidových farbív, u aqua- parblue mutáciách je stále prítomné parciálne množstvo karotenoidov.

U aqua mutácie sú karotenoidy redukované asi o 50%. Čierny eumelanín ako aj hnedo - červený pheomelanín nie sú redukciou karotenoidov ovplyvnené. Keďže eumelanín je v medulle stále prítomný, tvorí sa modré štrukturálne sfarbenie. Pri tejto mutácii nastane redukcia karotenoidov, napríklad žltého luteínu. Cez cortex bude prechádzať viac modrej štrukturálnej farby a operenie sa bude javiť ako modrozelené. 

 

Ako to teda je

 

Práve parblue - tyrkysová mutácia sa zvyčajne vyskytuje v chovoch a je nazývaná modrá. Menej často sa vyskytuje aqua – modrozelená, i keď ju je občas vidieť.

Nazývať tieto mutácie modrou teda nie je správne, môže sa po čase objaviť aj skutočne modrá mutácia, u ktorej dôjde k úplnej strate karotenoidových farbív, a tak sa červené a žlté časti stanú bielymi.

Keďže pomenovanie ešte nie je ustálené, som toho názoru, že asi najsprávnejšie je použiť termín parblue – čiastočne modrá, pod ktorý sa dajú zaradiť obe spomenuté mutácie. Z názvu je jasne pritom vidieť, že nejde o skutočne modrú mutáciu.

 

Žltomodrá rada – kombinovaná mutácia

(strieborné vtáky a modrý pastel, albino)

 

Jedná sa o kombinovanú mutáciu eumelanínu, ako i karotenoidov. Ani jeden z týchto pigmentov sa nedokáže naplno prejaviť v perí, i keď gény pre tieto „farby“ si vtáky zachovávajú, sú však neaktívne alebo aktívne čiastočne. Žltomodrá rada: 1 a 2 faktoroví (žltí – pasteloví) samčekovia a hemizygotné samičky (majú len jednu alelu pre sledovaný znak, nemajú párovú alelu, na prejav znaku vo fenotype stačí jedna alela). Táto mutácia vzniká neprítomnosťou alebo čiastočnou neprítomnosťou eumelanínu v medulle. Albino vtáky sú kombináciou modrej bieloprsej a lutino.

Jednofaktorové samčeky s fialovými prsiami majú fenotyp žltomodrý (modrý pastel), dvojfaktorové samčeky majú výrazne vyblednuté žltomodré sfarbenie (strieborní). Jednofaktorové samčeky s bielymi prsiami majú výrazne vyblednuté žltomodré sfarbenie (strieborní), u dvojfaktorových je sfarbenie ešte výrazne potlačené až na úroveň špinavobielych. Samičky sa podobajú 2 faktorovým samčekom. Keďže sú medzi chovateľmi zaužívané termíny modrý pastel a strieborný, budem ho používať aj ja s dôrazom na to, že v skutočnosti ide o kombináciu žltej a modrej mutácie.

Táto mutácia sa relatívne horšie odchováva. Mláďatá sú výrazne citlivé na zmenu teploty a vlhkosti. Operenie je pomerne redšie. Neodporúčal by som však páriť dvojfaktorového žltomodrého - 2 faktorového strieborného samčeka so striebornou samičkou. Výsledkom môže byť riedke operenie, vysoká mortalita mláďat a pomerne malé postavy. 

 

Albino mutácia

 

Jedná sa o mutáciu modrej rady, ktorá je autozomálne recesívne dedičná.

Modrá mutácia vzniká redukciou karotenoidov. Ostáva teda tmavý eumelanín v medulle, ktorý aktivuje komôrkovú vrstvu, kde vzniká modrá farba. Pokiaľ takéhoto modrého jedinca spárime s lutino mutáciou, odstránime tak z operenia a očí, ako aj z ostatných častí tela, tmavý melanín. Keďže takýmto páreniam prichádza k absencii tmavého farbiva v komôrkovej vrstve, stáva sa tým pádom neaktívna a neprichádza k vytvoreniu modrej štrukturálnej farby. Výsledkom je teda jedinec, ktorý prišiel o karotenoidy, ako i tmavé farbivo. Sfarbenie jeho peria je biele s červenými očami a s bledými nohami a pazúrikmi. Pôvodne červená a žltá hlava majú bledokrémový odtieň. 

Táto mutácia je málo rozšírená a nemám s ňou skúsenosti. Predpokladám však, že je citlivá podobne ako lutino mutácia. Na párenie by som neodporúčal 2 albino jedincov pre výskyt latálneho faktora a pomerne slabé potomstvo.

  niektoré príklady párenia sú uvedené v III. kapitole