amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

Dôrazné upozornenie

 

 

Spomenuté ochorenia, a najmä liečba a profylaxia, patria do rúk veterinárneho lekára. To, že ich uvádzam na stránke je z dôvodu, aby chovatelia mali prehľad o rôznych možných ochoreniach a v preventívnych upozorneniach odporúčam vykonať kroky na elimináciu ochorení. Ako som už uviedol, diagnostika a liečba, najmä používanie ATB ako aj iných prípravkov, patria do rúk odborného veterinárneho lekára. V žiadnom prípade neodporúčam chovateľom „samodiagnostiku, či samoliečbu“. Túto kapitolu preto neberte ako návod, ale len ako prehľad niektorých ochorení, ktoré sa môžu v chovoch drobných exotov vyskytnúť.

 

 

Moja zásada, ktorej sa držím a ktorá sa mi osvedčila

 

  Zdravie kŕdľa (chovu) musíme uprednostniť pred zdravím jednotlivca.

Zdravý jedinec

 

Považujem za nie jednoduchú úlohu vychovať „silného a zdravého" jedinca, pretože amadiny Gouldovej sú tým druhom, u ktorého počas častého šľachtenia  za účelom odchovu nových mutácií došlo a dochádza k oslabovaniu imunity.

 

 

Choroby u takto malých vtákov majú rýchly priebeh a už v priebehu niekoľkých hodín môže nastať fatálna zmena stavu a smrť. Preto je nevyhnutné chorých vtákov najmä včas izolovať a poskytnúť im také podmienky v karanténe, aby boli schopní prežiť. V prípade podozrenia na nákazlivú chorobu požiadať veterinára o vyšetrenia: vyšetrenie trusu na: parazitológiu, mikrobiológiu – v prípade pozitívneho nálezu urobiť citlivosť na ATB, vyšetrenie na kvasinky a iné vyšetrenia, ak to veterinár bude považovať za nutné.

V prípade úhynu by som odporúčal určite vykonanie pitvy s tým, že požiadame o vyšetrenie: vnútorných orgánov, svaloviny, ak sú zmeny na orgánoch, vyšetrenie na parazity, mikrobiológiu, plesne, prípadne iné, ak to veterinár uzná za potrebné. Uhynutého vtáka je potrebné najlepšie ihneď dopraviť k veterinárovi na pitvu. V prípade, že to nie je možné, držať ho v chlade po nutnú dobu, nie však v mrazničke. V prípade pozitívneho výsledku na niektorú z infekčných chorôb požiadame veterinára o odporučenie liečby na preliečenie celého chovu alebo aspoň  tých vtákov, s ktorými bol chorý vták priamo v kontakte.

 

Zdravé amadiny Gouldovej  môžu čeliť stresu, pokiaľ  nie je sústavný. Pri sústavnom strese podlieha chorobe aj fyzicky najlepšie stavaný jedinec. Pri prevencii voči chorobám je nevyhnutné zabezpečiť bezstresové prostredie. Skoro všetky choroby u týchto vtákov sa pripisujú stresu alebo fyzicky slabo stavanému jedincovi.

 

 

Bakteriálne infekcie

 

  Escherichia coli

 

 

Tieto baktérie nepatria k vlastnej črevnej mikroflóre u zrnožravých a plodožravých vtákov. Ich výskyt je preto indikátorom znečistenia krmiva, podlahy v chovnom zariadení alebo vody. Vo vonkajšom prostredí je E.coli infekčná niekoľko mesiacov. Jej patogenita sa zakladá na schopnosti tvoriť toxíny. Jej rozšírenie je zvyčajne podmienené predispozičnými faktormi ako sú: vírusové infekcie, parazitózy, dlhodobé podávanie nevhodného krmiva, poškodenie povrchu čreva... Hlavným prameňom infekcie je kontaminovaná potrava. U mladých vtákov môže byť vstupnou bránou infekcie dýchací systém. Okrem lokálneho osídlenia čriev s charakteristickou silne zapáchajúcou hnačkou dochádza k sekundárnej infekcii dýchacieho systému, pečene a rozmnožovacích orgánov. Z kloaky sa môžu preniesť aj do vajcovodu, čo vedie k prenosu baktérií na vajíčko s následným odumretím zárodku.

 

 
Profylaxia: dezinfekcia búdok, antibiotické preliečenie chovných samičiek, používanie ionizátora na obmedzenie tvorby prachu v chovnom zariadení.

 

 

Salmonelóza

 

 

U exotických vtákov sa najčastejšie vyskytuje Salmonella typhimurium a S. enteritidis. Je možný aj jej prenos na človeka. Salmonely sú vo vonkajšom prostredí schopné prežiť pomerne dlhý čas a ostať infekčné. Vtáky sa infikujú cez dutinu zobáka, cez trus, krmivo a podstielku. Rezervoárom salmonel môžu byť divé vtáky, hlodavce, hmyz, ktorý sa zdržiava v chovnom zariadení a živí sa zvyškami krmiva. Infekcia veľmi rýchlo prepukne v chovoch so zníženou hygienou, so znečistenými bidlami, znečistenými nádobami na vodu a potravu, vysokou vlhkosťou v chovnom zariadení, v znečistených nedezinfikovaných búdkach. Salmonely sa môžu z vonkajšieho prostredia dostať aj do oplodneného vajíčka a infikovať ho. U mladých vtákov je priebeh salmonelózy akútny s vysokou mortalitou, u starších vtákov je subakútny až chronický. Takéto vtáky sa môžu klinicky zdať zdravé, sú však schopné pôvodcu v chove šíriť celé mesiace. Inkubácia je 3-5 dní, úhyn 5-80%. K masívnemu množeniu salmonel prichádza v črevách, cez poškodenú sliznicu sa dostávajú do krvného riečiska a odtiaľ nasleduje napadnutie vnútorných orgánov. Takto postihnuté vtáky sedia našuchorené, nemajú potrebu prijímať potravu, majú zvýšené nároky na teplo, majú triašku a silnú vodnatú hnačku.

 

 

Profylaxia: udržiavanie prísnej zoohygieny, prísna hygiena búdok, dezinfekcia chovného zariadenia, udržiavanie čistých prepraviek, misiek na krmivo, napájačiek a kúpeľničiek a bidielok. Liečbu po zistení rezistencie stanoví veterinárny lekár.

 

 

Stafylokoková infekcia - Staphylococcus xylosus, sciuri a au­reus…

 

 

Strafylokoky (najmä Staphylococ­cus aureus) sú súčasťou prirodzenej mikroflóry kože sliz­níc. V prostredí sú veľmi odolné, najmä pro­ti vysychaniu. Môže prísť aj k prenosu z infikovaných ľudí (hnisavá angína a rinitída) na vtáky.

 

Priebeh choroby: zápal kĺbov s chronickými zmenami na kĺboch, zápal vankúšikov, vredy na chodidlových vankú­šikoch, opuchy prstových kĺbov. Ochoreniu napomáhajú príliš tvrdé bidlá a obezita. Na zhrubnutých, začervenaných nohách sa vyskytujú bolestivé, šupinaté otlačené odumreté miesta, ktoré tvoria vstupnú bránu pre stafylokoky. Zápalovo-hnisavý sekrét, ktorý sa pod nimi nachádza, môže pri chronickom priebehu po­stihnúť šľachy, šľachové pošvy a prstové kĺby. Zápalové zmeny v stenách ciev môžu v oblas­ti koncov prstov spôsobiť odumretie a upchatie koncových kapilár, čo vedie k nedostatočnému prekrveniu a odumretiu prstov a suchej gangréne. Ak dôjde k preno­su na vajíčko, vyskytujú sa infekcie žĺtkového vaku.

Stafylokoky sa často podieľajú na infekčných hnačkovitých ocho­reniach okrasných vtákov.

 

Ochorenie môže mať viacero prejavov: zápal perových folikulov so žltkastými vlhkými chras­tami a zhrubnutými zápalovými šupinatý­mi ložiskami, kožné zmeny, zápaly horných a dolných dýchacích ciest...

 

Liečba: Antibiotiká podľa citlivosti. Uspokojivé výsledky sa dosahujú polosyntetickými penicilínmi. Chirurgické odobratie zápalového materiálu, pri chodidlových vredoch ...

 

Profylaxia: Prirodzené konáre rôznej šírky, pružné uchytenie bidiel, udržiavanie zoohygieny, optimálne kŕmenie.

 

 

Streptokokové infekcie - Alfa hemolyzujúce streptokoky, pyogénne streptokoky

 

 

Streptokoky sú sú­časťou vlastnej mikroflóry kože a sliznice or­ganizmu. Problémy väčšinou spôsobujú alfa - hemolyzujúce streptokoky: fe­kálne streptokoky, enterokoky (Enterococcusfaecium, faecalis a avium).

 

Alfa-hemolyzujúce streptokoky sa podieľa­jú na vzniku zápalov dýchacieho ústrojenstva, kĺbov, očných spojiviek.... Ako hnisavé zárodky ovplyvňujú vznik chodidlo­vých vredov a abscesov a pri hnisavých kož­ných ekzémoch.

 

Enterococcusfaecalis vyvoláva zápaly črevného systé­mu so zníženou schopnosťou vstrebávania cukrov a tukov, pri ktorých zvieratá vychudnú a chradnú. Je pôvodcom zápalu priedušnice u kanárikov a prostredníctvom žĺtka môže spôsobiť zápal pupka a septikémiu.

 

 

 

Liečba: K terapii pristúpime až po dôkladnom vyhotovení citlivosti na ATB, keďže mnohé kmene streptokokov sú rezistentné voči antibiotikám.

 

 

Klebsiela - Klebsiellapneumoniae, ozaenae a oxytoca

(infekčný zápal dýchacej sústavy)

 

 

Ochorenie prebieha väčšinou chronicky. Poznáme viac foriem ochorenia:

 

Úhyn zárodku: hniezdiace samičky môžu cez vajcovod pre­niesť klebsiely na vajíčko, následkom čoho je smrť rastúceho zárodku.

Postihnutie vnútorných orgánov: baktérie spôsobujú respiračné (dýchacie) ochorenie ako pneumonia a zá­pal vzduchových vakov, ako aj poškodenia vnútorných orgánov s degeneráciou srdcového svalu, alebo zápal obličiek a pečene.

 

 

Liečba: určuje sa podľa citlivosti na ATB.

 

 

Profilaxia: udržiavanie dôkladnej zoohygieny. Napadnuté vtáky, najmä samičky, vyradiť z chovu a umiestniť mimo chovného zariadenia.

 

 

Pseudotuberkulóza- Yersinia pseudotuberculosis.

 

 

Odolnosť yersínie voči chladu je vysoká, v prostredí zostáva dlho životaschopná, a pri nižších teplotách sa ešte môže množiť. Je nákazlivá, najmä na jeseň a v zime. K infekcii dochádza cez dutinu zobáka  vdychovaním. Prame­ňom infekcie je znečistená pitná voda a konta­minované krmivo, ale aj iné infikované vtáky. Choroba sa prejavuje výraznou vychudnutosťou, celkovým narušením zdravotného stavu, našuchoreným perím, hnačkami a dýchacími ťažkosti.

 

Liečba: Chloramfenikol, oxytetracyklín, ampicilín, neomycin, sulfametoxazol - trimetoprim.

 

Profylaxia: zabrániť prístupu hlodavcov a divých vtákov ku krmivu či chovaným vtákom. Dôkladná zoohygiena.

 

 

Aeromonas – Aeromonashydrophila

 

 

Táto baktéria je rozšírená najmä v stojatých vodách – prírodných napájadlách vo vonkajších voliérach, ako aj v napájacej vode, ktorá je málo menená a neošetrená vhodnými prípravkami. Táto baktéria sa nachádza tiež na znečis­tených podlahách voliér. Aby však infekcia pre­pukla do klinického ochorenia, musí byť imu­nitný systém vtáka oslabený stresovými faktor­mi. Šíriť sa môže aj cez rozprašovače na zvýšenie vlhkosti v chovnom zariadení, alebo ak chovateľ takýmto rozprašovačom zvlhčuje perie vtákov. Prostredníctvom jemných rozptýlených kvapiek vody z infikovaných postrekovačov sa vzdušnou cestou zárodok môže dostať do pľúc a vzduchových vakov. Vyskytuje sa tiež v prípade, že nakličovanie semien robíme nevhodným spôsobom. Toto ochorenie spôsobuje zápal pľúc a vzduchových vakov, zápal tráviaceho traktu s hnačkami.

 

 

Liečba: Tetracyklín, chloramfenikol, neomycin, gentamycín...Tetracyklín je pre amadiny Gouldovej až liekom poslednej voľby, keďže ho veľmi zle znášajú.

 

Profylaxia: udržiavanie primeranej zoohygieny, udržiavanie suchej podlahy v chovanom zariadení a v klietkach, častá výmena pitnej vody ošetrená vhodnými prípravkami.

 

 

Kampylobakterióza - Campylobacter jejuni, Campylobac­ter laridis a Campylobacter coli

 

 

 

Kampylobakteriálne  infekcie sú typické pre amadiny Gouldovej, keď sa chovajú spolu s pestúnkami. Pestúnky  sa často stávajú „prenášačmi“ bez viditeľných známok ochorenia. Uvedenú infekciu je možné badať hlavne u vyletených mladých jedincov. Inak sa u drobných exotov vyskytuje zriedkavo, a to najmä pri výskyte závažných nedostatkov v hygiene a vysokom infekčnom tlaku. Citlivé zárodky vo vonkajšom prostre­dí odumierajú po niekoľkých dňoch.

 

 

Spôsobuje závažné akútne ochorenie drobných exotov, ktoré prebieha s príznakmi akútneho zápalu tráviaceho ústrojenstva s objemným, škrobovitým trusom a vážne na­rušeným celkovým zdravotným stavom.

 

 

Liečba: Chloramfenikol, aminoglykozidy, erytromycín počas 10 dní.

 

 

Profylaxia: ak sa v chove amadín Gouldovej používajú pestúnky japonské, je potrebné vykonať rozbor trusu na pôvodcu tohto ochorenia a v prípade pozitívneho nálezu vtáky dokonale preliečiť, dôležitá je tiež dôkladná dezinfekcia chovného zariadenia a udržiavanie dobrej zoohygieny.

 

 

 

Listerióza - Listeria monocytogenes.

 

 

Listérie prenášajú hlodavce a divé vtáky. Vo vonkajšom prostredí zostáva baktéria dlho životaschopná: 11 mesiacov vo vlhkej ze­mi, v truse a v suchej zemi dlhšie ako dva ro­ky a vo vlhkých podlahách chovných zariadení takmer rok. V chovoch drobných exotov môže listerióza viesť k vy­sokým stratám (až 60%-ná mortalita). K infekcii dochádza perorálne, infikovaným krmivom. Prejavy ochorenia: apatia, chudnutie, hnačka, zápal spojiviek až oslepnutie, obrna a poruchy CNS s nekoordinovanými trhavými pohybmi. K úhynu do­chádza po 1-2 dňoch. Chronický priebeh mô­že trvať týždne.

 

Liečba:  Tetracyklíny, penicilín, sulfónamidy.

 

Dezinfekcia a profylaxia: Výmena kontamino­vanej podlahy a dezinfekčné opatrenia, prísna hygiena vo voliérach. Boj proti hlodavcom a za­medzenie prístupu divých vtákov.

                                                                                  Chlamydióza 

  U vtákov

 

 

Psitakóza papagájov a ornitóza iných druhov vtákov. Pô­vodca je patogénny rovnako pre cicavce aj pre ľudí. Je rozšírená najmä u papagájov. Občas sa však môže vyskytnúť aj u drobných spevavcov.

 

 

Etiológia: Chlamydiapsittaci je baktéria, ktorá je schopná rozmnožovania len v živých bunkách a ktorá je citlivá na niektoré antibiotiká. Rozmnožovací cyklus chlamý­dií prebieha v hostiteľských bunkách. Chlamýdia využíva v hostiteľskej bunke jej energetický systém a využíva ho na stavbu pre svoje špecifické bielkoviny.

 

 

Priebeh ochorenia

 

 

U mláďat prebieha cho­roba väčšinou akútne, u starších zvierat subklinicky. Medzi hostiteľom a pôvodcom často vzniká rovnováha, pri ktorej vták neprejavu­je nijaké klinické príznaky, môže však latent­ne vylučovať chlamýdie - počas celého živo­ta - čím predstavuje veľké nebezpečenstvo pre iné vtáky a pre človeka - prenášač. Pri oslabení organizmu stresom môže chlamýdiová infekcia vypuknúť hocikedy. Stresom pre vtáky môžu byť mnohé záťažové faktory, najmä odchyt, transport, pre­plnenie voliér, nedostatočné hygienické pome­ry a zmena krmiva.

 

 

Prejav akútneho ochorenia: Akútne choré vtáky sú nápad­né výrazným vychudnutím, apatiou, našucho­reným perím, sťaženým dýchaním, hlienovým výtokom z nosa a vodnatou hnačkou. V dô­sledku účasti pečene na ochorení môže byť trus a kyselina močová sfarbená nažlto alebo nazeleno. Spojivky sú často opuchnuté a silne začervenané. Priebeh tejto choroby často komplikuje alebo zakrýva sekundárna infekcia baktériami alebo hubami.

Prejav chronického ochorenia: Chronický priebeh ochorenia je väčšinou nešpecifický: Vychudnutie, apatia a chronické chradnutie naznačujú možnú chlamýdiovú infekciu, niekedy sa vyskytujú aj poru­chy CNS, triaška…

 

 

Inkubačná doba: kolíše medzi dvoma a tro­ma týždňami a závisí od druhu vtáka, virulencie chlamýdiových kmeňov a imunitného sta­vu hostiteľa.

 

 

Diagnóza

 

 

Dôležitá je najmä anamnéza: Kedy bol vták kú­pený, či sú choré aj iné vtáky alebo ľudia. Priamy dôkaz pôvodcu vyšetrením odtlačkového preparátu orgánov.

 

 

Vyšetrenie vzorky trusu. Chlamydia psittaci je v nepravidelných intervaloch vylučovaná trusom, čo môže viesť k negatívnemu výsledku. Preto musíme do laboratória poslať dve vzorky v intervale päť dní. Upozornenie: Treba zohľadniť, že vo vzorkách trusu prerastených baktériami, prehriatych alebo vyschnutých môžu citlivé chlamýdie v priebehu krátkeho času uhynúť. Vzorku, podľa možnosti výter z kloaky, treba preto poslať čistú a bez znečistenia pieskom a čiastočkami krmiva, chladenú do veterinárneho vyšetrovacieho ústavu. Pri výtere kloaky treba vždy odobrať aj trocha slizničného materiálu.

 

 

 

Liečba

 

 

 

Tetracyklín: Spevavce dostávajú kon­centráciu 500 ppm v krmive počas 30 dní. Ak sú však chované spolu s papagájmi, platí pre ne obdobie podávania 45 dní. Keďže ho­tový premix s CTC sa nepredáva, musíme si každý deň pripraviť čerstvý prípravok do kr­miva: Ako nosič je vhodné lúpané proso. Upozornenie: Podávanie v pitnej vode je neprí­pustné! Počas terapie s CTC musíme odobrať piesok, vápenné kamene a minerálnu zmes, pretože tetracyklíny a vápnik tvoria neroz­pustné chelátové komplexy a CTC stráca úči­nok. Do pitnej vody môžeme pridať vitamíny, najmä B-komplex a vitamín K. Nevýhody: Tetracyklíny pôsobia len na rastú­ce a rozmnožujúce sa vývinové štádiá chlamýdií a do hostiteľskej bunky vnikajú len v níz­kych koncentráciách. Pri narušenom imunit­nom systéme hostiteľa je eliminácia pôvodcu takmer nemožná, takže v tomto prípade dochá­dza k nebezpečenstvu latentnej infekcie pre člo­veka a iné vtáky. Ďalšími nevýhodami sú je­ho horká chuť, ktorá môže viesť k odmietaniu krmiva, a tým k nedostatočne vysokej hladine antibiotika v krvi, pečeň a obličky postihujúce vlastnosti pri dlhšom používaní a zvýšená náchylnosť na mykózy tráviaceho systému a dý­chacích ciest.

 

 

Baytril: Ošetrenie enrofloxacínom (Baytril), ktorý nanesieme na lúpané proso najmä preto, že Baytril má baktericídne vlastnosti. Upozornenie: Liečba tohto ochorenia pomocou pitnej vody sa u vtákov neosvedčila. Dĺžka ošetrenia je u všetkých druhov 21 dní v dávke 500 pp menrofloxacínu v lúpaných zrnách, prípadne kašovitej potrave.

 

 

Upozornenie: Pri liečbe infikovaného vtáka kortikosteroidmi sa vylučovanie pôvodcu zvyšuje. Priebeh infekcie: Infikované vtáky vylučujú veľké množstvá chlamýdií trusom, očným, nosovým a tracheálnym sekrétom. Človek alebo zviera sa nakazí vzduchom prenosným alebo orálnym spôso­bom vyschnutými, rozprášenými čiastočkami trusu, znečisteným krmivom a vodou, infiko­vaným prachom a sekrétmi.

 

 

U ľudí

 

 

Vplyv na ľudí: Na Chlamydia psittaci sú veľmi citliví starí a veľ­mi mladí ľudia v dôsledku slabšie vyvinutého imunitného systému. K infekcii dochádza vdýchnutím infekčného, roz­ptýleného prachu z trusu, piesku a častí peria, na ktorých sa zachytil vyschnutý nosový a očný sekrét chorého vtáka. Keďže vysoké percento vtá­kov je klinicky úplne nenápadných a pôvodcu môžu vylučovať niekoľko rokov, treba sa vyhý­bať bezprostrednému kontaktu vtákov a ľudí (najmä bozkávanie vtákov malými deťmi a pod.). Nákaza z človeka na človeka je veľmi zriedkavá, je však možná. Od vtákov sa môžu infikovať aj domáce cicavce (pes, mačka, morča).

 

 

 

Legislatíva

 

Upozornenie: podľa platnej legislatívy v ČR a SR výskyt tohto ochorenia podlieha nahlasovanie na štátnu veterinárnu správu.

 

 

 

Megabakterióza

 

 

Syndróm chudnutia tzv. going-light-syndrome, bakteriálny zápal žľaznatého žalúdka.

Táto infekcia patrí k infekciám, ktoré spôsobujú značné úhyny v chovoch exotických vtákov. Postihuje rôzne staré vtáky a obe pohlavia. Zápal žľaznatého žalúdka sa pôvodne pripisoval plesniam, neskôr sa zistilo, že jeho pôvodcom sú veľké až mimoriadne veľké grampozitívne baktérie (megabaktérie), priemer  1,5-3 mm s dĺžkou 20-50mm. Megabaktérie sa usídlia v žľazách žľaznatého žalúdka, upchajú ich a tak zastavia sekréciu kyseliny soľnej a tráviacich enzýmov. Následná zápalová atrofia klkov čreva sťažuje vstrebávanie živín. Ochorenie prebieha väčšinou chronicky a môže trvať niekoľko týždňov. K prenosu s vysokou pravdepodobnosťou dochádza pri kŕmení mláďat rodičmi. Napadnuté vtáky sú apatické, ospalé, našuchorené, prehŕňajú sa v miske s krmivom, sú hladné pri súčasnej strate hmotnosti. V pokročilom štádiu prichádza k úplnému vychudnutiu (vystúpená hrudná kosť), k vylučovaniu nestrávených zŕn a k anémii.

 

 

Profilaxia: nahradenie časti suchých zŕn naklíčenými alebo namočenými zrnami, čo má priaznivý vplyv na tráviace procesy v žalúdku. Čiastočne pomôže i okysľovanie pitnej vody.

 

 

 

Kandidóza – Candidaalbicans

 

 

Jej zárodky sa nachádzajú aj u zdravých vtákov. Toto ochorenie napadá najmä sliznice v hornej časti tráviaceho systému (zobákovú du­tinu, pažerák a hrvoľ). Drobné spevavce týmto ochorením často netrpia. Výnimku tvorí práve amadina Gouldovej, ktorá je na toto ochorenie citlivá, keďže v jej pôvodnom biotope sa nenachádza, a tak si voči nej nevytvorila genetický základ na protilátky.

 

Jej spúšťačom sú najmä genetická nepripravenosť imunitného systému, oslabenie imunity, dlhotrvajúca liečba antibiotikami (napríklad tetracyklínmi), nedostatočná výživa (nedostatok vitamínu A a proteínov) a nedostatky v hygiene. Choroba sa vyskytuje častejšie počas teplého roč­ného obdobia, mladé vtáky ochorejú častejšie ako staršie. V chovoch ju nesmieme podceňovať, pretože skrmovanie po­travy bohatej na sacharidy (najmä cukor a med – súčasť vaječnej miešaniny) podporuje usadenie C. albicans v organizme.

 

Prejavy: apatia, spomalený rast, pri po­stihnutí zobákovej dutiny strata chuti do žrania a ťažkosti s prehĺtaním. Vtáky môžu vyvrátiť kys­lú, nepríjemne zapáchajúcu tekutinu, u mláďat je zastavené vyprázdňovanie hrvoľa, hrvoľ vyzerá roztiahnutý, jeho steny sú zhrubnuté. Prítomné sú  biele povlaky na slizniciach v zobákovej dutine, na jazy­ku.

 

Liečba:  Nystatín 100 000 m. j./kg ž.hm. 7-10 dní, ketokonazol (Nizoraľ) 10-20 mg/kg 14 dní, súčasné podávanie vitamínu A.

 

Profilaxia: udržiavať nízku relatívna vlhkosť v chovnom zariadení, nepodávať krmivo, ktoré podlieha rýchlemu rozkladu v teplom prostredí alebo ho ponechať len na krátku dobu, zbytočne nepreliačovať vtáky ATB.

 

 

 

Aspergilóza - As­pergillus spp.

 

 

Aspergilóza patrí k najčastejším ochoreniam dýchacieho systému u okrasných vtákov. Malé spevavce týmto ochorením nie sú tak veľmi napádané ako papagáje, či mäkkožravé vtáky.

Huby sa vo vysokej miere nachá­dzajú v plesnivom, zatuchnutom krmive, ples­nivej podstielke, v materiáli pre hniezdo a v zle vetraných, vlhkých miestnostiach s preplnenými voliérami. Infekcia sa neprenáša z vtáka na vtá­ka. Choroba vzniká pri vdýchnutí plesňových spór a pri vyklíčení plesňových hýfov dochá­dza k priamemu poškodeniu orgánov. Okrem tejto systémovej mykózy môžu rôzne druhy As­pergillus spp. tvoriť na rastlinných substrátoch (kr­mivo vtákov) toxické látkové produkty – myko - toxikózy, ktoré svojimi neurotoxickými a karcerogénnymi vlastnosťami vyvolávajú silné poškodenie vnútorných orgánov (pečeň, obličky). K infekcii dochádza z nadýchnutia spór. Pre schopnosť aspergilových spór dostať sa do dýchacieho sys­tému vtáka je rozhodujúca ich koncentrácia vo vdychovanom vzduchu a výrazne znížená odolnosť organizmu. Dlhšie trvajúca antibiotická terapia, použitie kortikosteroidov, stres pri odchyte, transporte, zmena podne­bia a krmiva, preplnenie klietok, nevyvážená potrava (výlučné kŕmenie zrnovinami), nedostatok vitamínu A, iné infekcie vírusmi, baktériami, chlamýdiami a parazitmi - toto sú faktory, ktoré často vedú k chronickej či akútnej aspergilóze.

 

 

Akútny priebeh: najmä počas teplého, dusného ročného obdobia (aspergilózne počasie) a prevažne u mladých a čerstvo dovezených vtákov. Trpia náhlymi záchvatmi ťažkej dýchavičnosti, chrapľavými dýchacími šelestami... Ochorenie môže viesť k smrti zaduse­ním, keď sa hubové kolónie dostanú do tra­chey alebo masívnym poškodením orgánov mykotoxínmi.

Chronický priebeh: vyskytuje sa častejšie u starších a dlhší čas v zajatí chovaných vtá­kov, u ktorých infekciu uľahčuje chronické oslabenie imunitného systému. Na začiatku sú klinické príznaky väčšinou nešpecifické: ospa­losť, znížená schopnosť lietať s po­kročilou dýchavičnosťou, najmä pri námahe a pri vzrušení môžu byť prvými symptómami. Podozrivé sú chrapľavosť a strata hlasu (aspergilómy v oblasti syrinxu). Postihnuté vtá­ky môžu náhle uhynúť na nešpecifické symp­tómy alebo sa zadusiť.

 

 

Liečba: v časovom období 4-6 týždňov po­užívame kombináciu ketokonazolu (Nizoral) 30-50 mg/kg 2x denne a ako aerosol minimálne počas 6 týž­dňov 2x denne 15 minút enilkonazolom.

 

 

Profylaxia: Minimalizácia infekčného tlaku správnou zoohygienou a správne uloženým krmivom, vyhýbanie sa stresovým faktorom, vyvážené kŕmenie, profylakticky sa môže pridávať vitamín A v dávke 4000 m. j./i vody.