Dôrazné upozornenie
Spomenuté ochorenia, a najmä liečba a profylaxia, patria do rúk veterinárneho lekára. To, že ich uvádzam na stránke je z dôvodu, aby chovatelia mali prehľad o rôznych možných ochoreniach a v preventívnych upozorneniach odporúčam vykonať kroky na elimináciu ochorení. Ako som už uviedol, diagnostika a liečba, najmä používanie ATB ako aj iných prípravkov, patria do rúk odborného veterinárneho lekára. V žiadnom prípade neodporúčam chovateľom „samodiagnostiku, či samoliečbu“. Túto kapitolu preto neberte ako návod, ale len ako prehľad niektorých ochorení, ktoré sa môžu v chovoch drobných exotov vyskytnúť.
Moja zásada, ktorej sa držím a ktorá sa mi osvedčila
Zdravie kŕdľa (chovu) musíme uprednostniť pred zdravím jednotlivca.
Zdravý jedinec
Považujem za nie jednoduchú úlohu vychovať „silného a zdravého" jedinca, pretože amadiny Gouldovej sú tým druhom, u ktorého počas častého šľachtenia za účelom odchovu nových mutácií došlo a dochádza k oslabovaniu imunity.
Choroby u takto malých vtákov majú rýchly priebeh a už v priebehu niekoľkých hodín môže nastať fatálna zmena stavu a smrť. Preto je nevyhnutné chorých vtákov najmä včas izolovať a poskytnúť im také podmienky v karanténe, aby boli schopní prežiť. V prípade podozrenia na nákazlivú chorobu požiadať veterinára o vyšetrenia: vyšetrenie trusu na: parazitológiu, mikrobiológiu – v prípade pozitívneho nálezu urobiť citlivosť na ATB, vyšetrenie na kvasinky a iné vyšetrenia, ak to veterinár bude považovať za nutné.
V prípade úhynu by som odporúčal určite vykonanie pitvy s tým, že požiadame o vyšetrenie: vnútorných orgánov, svaloviny, ak sú zmeny na orgánoch, vyšetrenie na parazity, mikrobiológiu, plesne, prípadne iné, ak to veterinár uzná za potrebné. Uhynutého vtáka je potrebné najlepšie ihneď dopraviť k veterinárovi na pitvu. V prípade, že to nie je možné, držať ho v chlade po nutnú dobu, nie však v mrazničke. V prípade pozitívneho výsledku na niektorú z infekčných chorôb požiadame veterinára o odporučenie liečby na preliečenie celého chovu alebo aspoň tých vtákov, s ktorými bol chorý vták priamo v kontakte.
Zdravé amadiny Gouldovej môžu čeliť stresu, pokiaľ nie je sústavný. Pri sústavnom strese podlieha chorobe aj fyzicky najlepšie stavaný jedinec. Pri prevencii voči chorobám je nevyhnutné zabezpečiť bezstresové prostredie. Skoro všetky choroby u týchto vtákov sa pripisujú stresu alebo fyzicky slabo stavanému jedincovi.
Bakteriálne infekcie
Escherichia coli
Tieto baktérie nepatria k vlastnej črevnej mikroflóre u zrnožravých a plodožravých vtákov. Ich výskyt je preto indikátorom znečistenia krmiva, podlahy v chovnom zariadení alebo vody. Vo vonkajšom prostredí je E.coli infekčná niekoľko mesiacov. Jej patogenita sa zakladá na schopnosti tvoriť toxíny. Jej rozšírenie je zvyčajne podmienené predispozičnými faktormi ako sú: vírusové infekcie, parazitózy, dlhodobé podávanie nevhodného krmiva, poškodenie povrchu čreva... Hlavným prameňom infekcie je kontaminovaná potrava. U mladých vtákov môže byť vstupnou bránou infekcie dýchací systém. Okrem lokálneho osídlenia čriev s charakteristickou silne zapáchajúcou hnačkou dochádza k sekundárnej infekcii dýchacieho systému, pečene a rozmnožovacích orgánov. Z kloaky sa môžu preniesť aj do vajcovodu, čo vedie k prenosu baktérií na vajíčko s následným odumretím zárodku.
Profylaxia: dezinfekcia búdok, antibiotické preliečenie chovných samičiek, používanie ionizátora na obmedzenie tvorby prachu v chovnom zariadení.
Salmonelóza
U exotických vtákov sa najčastejšie vyskytuje Salmonella typhimurium a S. enteritidis. Je možný aj jej prenos na človeka. Salmonely sú vo vonkajšom prostredí schopné prežiť pomerne dlhý čas a ostať infekčné. Vtáky sa infikujú cez dutinu zobáka, cez trus, krmivo a podstielku. Rezervoárom salmonel môžu byť divé vtáky, hlodavce, hmyz, ktorý sa zdržiava v chovnom zariadení a živí sa zvyškami krmiva. Infekcia veľmi rýchlo prepukne v chovoch so zníženou hygienou, so znečistenými bidlami, znečistenými nádobami na vodu a potravu, vysokou vlhkosťou v chovnom zariadení, v znečistených nedezinfikovaných búdkach. Salmonely sa môžu z vonkajšieho prostredia dostať aj do oplodneného vajíčka a infikovať ho. U mladých vtákov je priebeh salmonelózy akútny s vysokou mortalitou, u starších vtákov je subakútny až chronický. Takéto vtáky sa môžu klinicky zdať zdravé, sú však schopné pôvodcu v chove šíriť celé mesiace. Inkubácia je 3-5 dní, úhyn 5-80%. K masívnemu množeniu salmonel prichádza v črevách, cez poškodenú sliznicu sa dostávajú do krvného riečiska a odtiaľ nasleduje napadnutie vnútorných orgánov. Takto postihnuté vtáky sedia našuchorené, nemajú potrebu prijímať potravu, majú zvýšené nároky na teplo, majú triašku a silnú vodnatú hnačku.
Profylaxia: udržiavanie prísnej zoohygieny, prísna hygiena búdok, dezinfekcia chovného zariadenia, udržiavanie čistých prepraviek, misiek na krmivo, napájačiek a kúpeľničiek a bidielok. Liečbu po zistení rezistencie stanoví veterinárny lekár.
Stafylokoková infekcia - Staphylococcus xylosus, sciuri a aureus…
Strafylokoky (najmä Staphylococcus aureus) sú súčasťou prirodzenej mikroflóry kože slizníc. V prostredí sú veľmi odolné, najmä proti vysychaniu. Môže prísť aj k prenosu z infikovaných ľudí (hnisavá angína a rinitída) na vtáky.
Priebeh choroby: zápal kĺbov s chronickými zmenami na kĺboch, zápal vankúšikov, vredy na chodidlových vankúšikoch, opuchy prstových kĺbov. Ochoreniu napomáhajú príliš tvrdé bidlá a obezita. Na zhrubnutých, začervenaných nohách sa vyskytujú bolestivé, šupinaté otlačené odumreté miesta, ktoré tvoria vstupnú bránu pre stafylokoky. Zápalovo-hnisavý sekrét, ktorý sa pod nimi nachádza, môže pri chronickom priebehu postihnúť šľachy, šľachové pošvy a prstové kĺby. Zápalové zmeny v stenách ciev môžu v oblasti koncov prstov spôsobiť odumretie a upchatie koncových kapilár, čo vedie k nedostatočnému prekrveniu a odumretiu prstov a suchej gangréne. Ak dôjde k prenosu na vajíčko, vyskytujú sa infekcie žĺtkového vaku.
Stafylokoky sa často podieľajú na infekčných hnačkovitých ochoreniach okrasných vtákov.
Ochorenie môže mať viacero prejavov: zápal perových folikulov so žltkastými vlhkými chrastami a zhrubnutými zápalovými šupinatými ložiskami, kožné zmeny, zápaly horných a dolných dýchacích ciest...
Liečba: Antibiotiká podľa citlivosti. Uspokojivé výsledky sa dosahujú polosyntetickými penicilínmi. Chirurgické odobratie zápalového materiálu, pri chodidlových vredoch ...
Profylaxia: Prirodzené konáre rôznej šírky, pružné uchytenie bidiel, udržiavanie zoohygieny, optimálne kŕmenie.
Streptokokové infekcie - Alfa hemolyzujúce streptokoky, pyogénne streptokoky
Streptokoky sú súčasťou vlastnej mikroflóry kože a sliznice organizmu. Problémy väčšinou spôsobujú alfa - hemolyzujúce streptokoky: fekálne streptokoky, enterokoky (Enterococcusfaecium, faecalis a avium).
Alfa-hemolyzujúce streptokoky sa podieľajú na vzniku zápalov dýchacieho ústrojenstva, kĺbov, očných spojiviek.... Ako hnisavé zárodky ovplyvňujú vznik chodidlových vredov a abscesov a pri hnisavých kožných ekzémoch.
Enterococcusfaecalis vyvoláva zápaly črevného systému so zníženou schopnosťou vstrebávania cukrov a tukov, pri ktorých zvieratá vychudnú a chradnú. Je pôvodcom zápalu priedušnice u kanárikov a prostredníctvom žĺtka môže spôsobiť zápal pupka a septikémiu.
Liečba: K terapii pristúpime až po dôkladnom vyhotovení citlivosti na ATB, keďže mnohé kmene streptokokov sú rezistentné voči antibiotikám.
Klebsiela - Klebsiellapneumoniae, ozaenae a oxytoca
(infekčný zápal dýchacej sústavy)
Ochorenie prebieha väčšinou chronicky. Poznáme viac foriem ochorenia:
Úhyn zárodku: hniezdiace samičky môžu cez vajcovod preniesť klebsiely na vajíčko, následkom čoho je smrť rastúceho zárodku.
Postihnutie vnútorných orgánov: baktérie spôsobujú respiračné (dýchacie) ochorenie ako pneumonia a zápal vzduchových vakov, ako aj poškodenia vnútorných orgánov s degeneráciou srdcového svalu, alebo zápal obličiek a pečene.
Liečba: určuje sa podľa citlivosti na ATB.
Profilaxia: udržiavanie dôkladnej zoohygieny. Napadnuté vtáky, najmä samičky, vyradiť z chovu a umiestniť mimo chovného zariadenia.
Pseudotuberkulóza- Yersinia pseudotuberculosis.
Odolnosť yersínie voči chladu je vysoká, v prostredí zostáva dlho životaschopná, a pri nižších teplotách sa ešte môže množiť. Je nákazlivá, najmä na jeseň a v zime. K infekcii dochádza cez dutinu zobáka vdychovaním. Prameňom infekcie je znečistená pitná voda a kontaminované krmivo, ale aj iné infikované vtáky. Choroba sa prejavuje výraznou vychudnutosťou, celkovým narušením zdravotného stavu, našuchoreným perím, hnačkami a dýchacími ťažkosti.
Liečba: Chloramfenikol, oxytetracyklín, ampicilín, neomycin, sulfametoxazol - trimetoprim.
Profylaxia: zabrániť prístupu hlodavcov a divých vtákov ku krmivu či chovaným vtákom. Dôkladná zoohygiena.
Aeromonas – Aeromonashydrophila
Táto baktéria je rozšírená najmä v stojatých vodách – prírodných napájadlách vo vonkajších voliérach, ako aj v napájacej vode, ktorá je málo menená a neošetrená vhodnými prípravkami. Táto baktéria sa nachádza tiež na znečistených podlahách voliér. Aby však infekcia prepukla do klinického ochorenia, musí byť imunitný systém vtáka oslabený stresovými faktormi. Šíriť sa môže aj cez rozprašovače na zvýšenie vlhkosti v chovnom zariadení, alebo ak chovateľ takýmto rozprašovačom zvlhčuje perie vtákov. Prostredníctvom jemných rozptýlených kvapiek vody z infikovaných postrekovačov sa vzdušnou cestou zárodok môže dostať do pľúc a vzduchových vakov. Vyskytuje sa tiež v prípade, že nakličovanie semien robíme nevhodným spôsobom. Toto ochorenie spôsobuje zápal pľúc a vzduchových vakov, zápal tráviaceho traktu s hnačkami.
Liečba: Tetracyklín, chloramfenikol, neomycin, gentamycín...Tetracyklín je pre amadiny Gouldovej až liekom poslednej voľby, keďže ho veľmi zle znášajú.
Profylaxia: udržiavanie primeranej zoohygieny, udržiavanie suchej podlahy v chovanom zariadení a v klietkach, častá výmena pitnej vody ošetrená vhodnými prípravkami.
Kampylobakterióza - Campylobacter jejuni, Campylobacter laridis a Campylobacter coli
Kampylobakteriálne infekcie sú typické pre amadiny Gouldovej, keď sa chovajú spolu s pestúnkami. Pestúnky sa často stávajú „prenášačmi“ bez viditeľných známok ochorenia. Uvedenú infekciu je možné badať hlavne u vyletených mladých jedincov. Inak sa u drobných exotov vyskytuje zriedkavo, a to najmä pri výskyte závažných nedostatkov v hygiene a vysokom infekčnom tlaku. Citlivé zárodky vo vonkajšom prostredí odumierajú po niekoľkých dňoch.
Spôsobuje závažné akútne ochorenie drobných exotov, ktoré prebieha s príznakmi akútneho zápalu tráviaceho ústrojenstva s objemným, škrobovitým trusom a vážne narušeným celkovým zdravotným stavom.
Liečba: Chloramfenikol, aminoglykozidy, erytromycín počas 10 dní.
Profylaxia: ak sa v chove amadín Gouldovej používajú pestúnky japonské, je potrebné vykonať rozbor trusu na pôvodcu tohto ochorenia a v prípade pozitívneho nálezu vtáky dokonale preliečiť, dôležitá je tiež dôkladná dezinfekcia chovného zariadenia a udržiavanie dobrej zoohygieny.
Listerióza - Listeria monocytogenes.
Listérie prenášajú hlodavce a divé vtáky. Vo vonkajšom prostredí zostáva baktéria dlho životaschopná: 11 mesiacov vo vlhkej zemi, v truse a v suchej zemi dlhšie ako dva roky a vo vlhkých podlahách chovných zariadení takmer rok. V chovoch drobných exotov môže listerióza viesť k vysokým stratám (až 60%-ná mortalita). K infekcii dochádza perorálne, infikovaným krmivom. Prejavy ochorenia: apatia, chudnutie, hnačka, zápal spojiviek až oslepnutie, obrna a poruchy CNS s nekoordinovanými trhavými pohybmi. K úhynu dochádza po 1-2 dňoch. Chronický priebeh môže trvať týždne.
Liečba: Tetracyklíny, penicilín, sulfónamidy.
Dezinfekcia a profylaxia: Výmena kontaminovanej podlahy a dezinfekčné opatrenia, prísna hygiena vo voliérach. Boj proti hlodavcom a zamedzenie prístupu divých vtákov.
Chlamydióza
U vtákov
Psitakóza papagájov a ornitóza iných druhov vtákov. Pôvodca je patogénny rovnako pre cicavce aj pre ľudí. Je rozšírená najmä u papagájov. Občas sa však môže vyskytnúť aj u drobných spevavcov.
Etiológia: Chlamydiapsittaci je baktéria, ktorá je schopná rozmnožovania len v živých bunkách a ktorá je citlivá na niektoré antibiotiká. Rozmnožovací cyklus chlamýdií prebieha v hostiteľských bunkách. Chlamýdia využíva v hostiteľskej bunke jej energetický systém a využíva ho na stavbu pre svoje špecifické bielkoviny.
Priebeh ochorenia
U mláďat prebieha choroba väčšinou akútne, u starších zvierat subklinicky. Medzi hostiteľom a pôvodcom často vzniká rovnováha, pri ktorej vták neprejavuje nijaké klinické príznaky, môže však latentne vylučovať chlamýdie - počas celého života - čím predstavuje veľké nebezpečenstvo pre iné vtáky a pre človeka - prenášač. Pri oslabení organizmu stresom môže chlamýdiová infekcia vypuknúť hocikedy. Stresom pre vtáky môžu byť mnohé záťažové faktory, najmä odchyt, transport, preplnenie voliér, nedostatočné hygienické pomery a zmena krmiva.
Prejav akútneho ochorenia: Akútne choré vtáky sú nápadné výrazným vychudnutím, apatiou, našuchoreným perím, sťaženým dýchaním, hlienovým výtokom z nosa a vodnatou hnačkou. V dôsledku účasti pečene na ochorení môže byť trus a kyselina močová sfarbená nažlto alebo nazeleno. Spojivky sú často opuchnuté a silne začervenané. Priebeh tejto choroby často komplikuje alebo zakrýva sekundárna infekcia baktériami alebo hubami.
Prejav chronického ochorenia: Chronický priebeh ochorenia je väčšinou nešpecifický: Vychudnutie, apatia a chronické chradnutie naznačujú možnú chlamýdiovú infekciu, niekedy sa vyskytujú aj poruchy CNS, triaška…
Inkubačná doba: kolíše medzi dvoma a troma týždňami a závisí od druhu vtáka, virulencie chlamýdiových kmeňov a imunitného stavu hostiteľa.
Diagnóza
Dôležitá je najmä anamnéza: Kedy bol vták kúpený, či sú choré aj iné vtáky alebo ľudia. Priamy dôkaz pôvodcu vyšetrením odtlačkového preparátu orgánov.
Vyšetrenie vzorky trusu. Chlamydia psittaci je v nepravidelných intervaloch vylučovaná trusom, čo môže viesť k negatívnemu výsledku. Preto musíme do laboratória poslať dve vzorky v intervale päť dní. Upozornenie: Treba zohľadniť, že vo vzorkách trusu prerastených baktériami, prehriatych alebo vyschnutých môžu citlivé chlamýdie v priebehu krátkeho času uhynúť. Vzorku, podľa možnosti výter z kloaky, treba preto poslať čistú a bez znečistenia pieskom a čiastočkami krmiva, chladenú do veterinárneho vyšetrovacieho ústavu. Pri výtere kloaky treba vždy odobrať aj trocha slizničného materiálu.
Liečba
Tetracyklín: Spevavce dostávajú koncentráciu 500 ppm v krmive počas 30 dní. Ak sú však chované spolu s papagájmi, platí pre ne obdobie podávania 45 dní. Keďže hotový premix s CTC sa nepredáva, musíme si každý deň pripraviť čerstvý prípravok do krmiva: Ako nosič je vhodné lúpané proso. Upozornenie: Podávanie v pitnej vode je neprípustné! Počas terapie s CTC musíme odobrať piesok, vápenné kamene a minerálnu zmes, pretože tetracyklíny a vápnik tvoria nerozpustné chelátové komplexy a CTC stráca účinok. Do pitnej vody môžeme pridať vitamíny, najmä B-komplex a vitamín K. Nevýhody: Tetracyklíny pôsobia len na rastúce a rozmnožujúce sa vývinové štádiá chlamýdií a do hostiteľskej bunky vnikajú len v nízkych koncentráciách. Pri narušenom imunitnom systéme hostiteľa je eliminácia pôvodcu takmer nemožná, takže v tomto prípade dochádza k nebezpečenstvu latentnej infekcie pre človeka a iné vtáky. Ďalšími nevýhodami sú jeho horká chuť, ktorá môže viesť k odmietaniu krmiva, a tým k nedostatočne vysokej hladine antibiotika v krvi, pečeň a obličky postihujúce vlastnosti pri dlhšom používaní a zvýšená náchylnosť na mykózy tráviaceho systému a dýchacích ciest.
Baytril: Ošetrenie enrofloxacínom (Baytril), ktorý nanesieme na lúpané proso najmä preto, že Baytril má baktericídne vlastnosti. Upozornenie: Liečba tohto ochorenia pomocou pitnej vody sa u vtákov neosvedčila. Dĺžka ošetrenia je u všetkých druhov 21 dní v dávke 500 pp menrofloxacínu v lúpaných zrnách, prípadne kašovitej potrave.
Upozornenie: Pri liečbe infikovaného vtáka kortikosteroidmi sa vylučovanie pôvodcu zvyšuje. Priebeh infekcie: Infikované vtáky vylučujú veľké množstvá chlamýdií trusom, očným, nosovým a tracheálnym sekrétom. Človek alebo zviera sa nakazí vzduchom prenosným alebo orálnym spôsobom vyschnutými, rozprášenými čiastočkami trusu, znečisteným krmivom a vodou, infikovaným prachom a sekrétmi.
U ľudí
Vplyv na ľudí: Na Chlamydia psittaci sú veľmi citliví starí a veľmi mladí ľudia v dôsledku slabšie vyvinutého imunitného systému. K infekcii dochádza vdýchnutím infekčného, rozptýleného prachu z trusu, piesku a častí peria, na ktorých sa zachytil vyschnutý nosový a očný sekrét chorého vtáka. Keďže vysoké percento vtákov je klinicky úplne nenápadných a pôvodcu môžu vylučovať niekoľko rokov, treba sa vyhýbať bezprostrednému kontaktu vtákov a ľudí (najmä bozkávanie vtákov malými deťmi a pod.). Nákaza z človeka na človeka je veľmi zriedkavá, je však možná. Od vtákov sa môžu infikovať aj domáce cicavce (pes, mačka, morča).
Legislatíva
Upozornenie: podľa platnej legislatívy v ČR a SR výskyt tohto ochorenia podlieha nahlasovanie na štátnu veterinárnu správu.
Megabakterióza
Syndróm chudnutia tzv. going-light-syndrome, bakteriálny zápal žľaznatého žalúdka.
Táto infekcia patrí k infekciám, ktoré spôsobujú značné úhyny v chovoch exotických vtákov. Postihuje rôzne staré vtáky a obe pohlavia. Zápal žľaznatého žalúdka sa pôvodne pripisoval plesniam, neskôr sa zistilo, že jeho pôvodcom sú veľké až mimoriadne veľké grampozitívne baktérie (megabaktérie), priemer 1,5-3 mm s dĺžkou 20-50mm. Megabaktérie sa usídlia v žľazách žľaznatého žalúdka, upchajú ich a tak zastavia sekréciu kyseliny soľnej a tráviacich enzýmov. Následná zápalová atrofia klkov čreva sťažuje vstrebávanie živín. Ochorenie prebieha väčšinou chronicky a môže trvať niekoľko týždňov. K prenosu s vysokou pravdepodobnosťou dochádza pri kŕmení mláďat rodičmi. Napadnuté vtáky sú apatické, ospalé, našuchorené, prehŕňajú sa v miske s krmivom, sú hladné pri súčasnej strate hmotnosti. V pokročilom štádiu prichádza k úplnému vychudnutiu (vystúpená hrudná kosť), k vylučovaniu nestrávených zŕn a k anémii.
Profilaxia: nahradenie časti suchých zŕn naklíčenými alebo namočenými zrnami, čo má priaznivý vplyv na tráviace procesy v žalúdku. Čiastočne pomôže i okysľovanie pitnej vody.
Kandidóza – Candidaalbicans
Jej zárodky sa nachádzajú aj u zdravých vtákov. Toto ochorenie napadá najmä sliznice v hornej časti tráviaceho systému (zobákovú dutinu, pažerák a hrvoľ). Drobné spevavce týmto ochorením často netrpia. Výnimku tvorí práve amadina Gouldovej, ktorá je na toto ochorenie citlivá, keďže v jej pôvodnom biotope sa nenachádza, a tak si voči nej nevytvorila genetický základ na protilátky.
Jej spúšťačom sú najmä genetická nepripravenosť imunitného systému, oslabenie imunity, dlhotrvajúca liečba antibiotikami (napríklad tetracyklínmi), nedostatočná výživa (nedostatok vitamínu A a proteínov) a nedostatky v hygiene. Choroba sa vyskytuje častejšie počas teplého ročného obdobia, mladé vtáky ochorejú častejšie ako staršie. V chovoch ju nesmieme podceňovať, pretože skrmovanie potravy bohatej na sacharidy (najmä cukor a med – súčasť vaječnej miešaniny) podporuje usadenie C. albicans v organizme.
Prejavy: apatia, spomalený rast, pri postihnutí zobákovej dutiny strata chuti do žrania a ťažkosti s prehĺtaním. Vtáky môžu vyvrátiť kyslú, nepríjemne zapáchajúcu tekutinu, u mláďat je zastavené vyprázdňovanie hrvoľa, hrvoľ vyzerá roztiahnutý, jeho steny sú zhrubnuté. Prítomné sú biele povlaky na slizniciach v zobákovej dutine, na jazyku.
Liečba: Nystatín 100 000 m. j./kg ž.hm. 7-10 dní, ketokonazol (Nizoraľ) 10-20 mg/kg 14 dní, súčasné podávanie vitamínu A.
Profilaxia: udržiavať nízku relatívna vlhkosť v chovnom zariadení, nepodávať krmivo, ktoré podlieha rýchlemu rozkladu v teplom prostredí alebo ho ponechať len na krátku dobu, zbytočne nepreliačovať vtáky ATB.
Aspergilóza - Aspergillus spp.
Aspergilóza patrí k najčastejším ochoreniam dýchacieho systému u okrasných vtákov. Malé spevavce týmto ochorením nie sú tak veľmi napádané ako papagáje, či mäkkožravé vtáky.
Huby sa vo vysokej miere nachádzajú v plesnivom, zatuchnutom krmive, plesnivej podstielke, v materiáli pre hniezdo a v zle vetraných, vlhkých miestnostiach s preplnenými voliérami. Infekcia sa neprenáša z vtáka na vtáka. Choroba vzniká pri vdýchnutí plesňových spór a pri vyklíčení plesňových hýfov dochádza k priamemu poškodeniu orgánov. Okrem tejto systémovej mykózy môžu rôzne druhy Aspergillus spp. tvoriť na rastlinných substrátoch (krmivo vtákov) toxické látkové produkty – myko - toxikózy, ktoré svojimi neurotoxickými a karcerogénnymi vlastnosťami vyvolávajú silné poškodenie vnútorných orgánov (pečeň, obličky). K infekcii dochádza z nadýchnutia spór. Pre schopnosť aspergilových spór dostať sa do dýchacieho systému vtáka je rozhodujúca ich koncentrácia vo vdychovanom vzduchu a výrazne znížená odolnosť organizmu. Dlhšie trvajúca antibiotická terapia, použitie kortikosteroidov, stres pri odchyte, transporte, zmena podnebia a krmiva, preplnenie klietok, nevyvážená potrava (výlučné kŕmenie zrnovinami), nedostatok vitamínu A, iné infekcie vírusmi, baktériami, chlamýdiami a parazitmi - toto sú faktory, ktoré často vedú k chronickej či akútnej aspergilóze.
Akútny priebeh: najmä počas teplého, dusného ročného obdobia (aspergilózne počasie) a prevažne u mladých a čerstvo dovezených vtákov. Trpia náhlymi záchvatmi ťažkej dýchavičnosti, chrapľavými dýchacími šelestami... Ochorenie môže viesť k smrti zadusením, keď sa hubové kolónie dostanú do trachey alebo masívnym poškodením orgánov mykotoxínmi.
Chronický priebeh: vyskytuje sa častejšie u starších a dlhší čas v zajatí chovaných vtákov, u ktorých infekciu uľahčuje chronické oslabenie imunitného systému. Na začiatku sú klinické príznaky väčšinou nešpecifické: ospalosť, znížená schopnosť lietať s pokročilou dýchavičnosťou, najmä pri námahe a pri vzrušení môžu byť prvými symptómami. Podozrivé sú chrapľavosť a strata hlasu (aspergilómy v oblasti syrinxu). Postihnuté vtáky môžu náhle uhynúť na nešpecifické symptómy alebo sa zadusiť.
Liečba: v časovom období 4-6 týždňov používame kombináciu ketokonazolu (Nizoral) 30-50 mg/kg 2x denne a ako aerosol minimálne počas 6 týždňov 2x denne 15 minút enilkonazolom.
Profylaxia: Minimalizácia infekčného tlaku správnou zoohygienou a správne uloženým krmivom, vyhýbanie sa stresovým faktorom, vyvážené kŕmenie, profylakticky sa môže pridávať vitamín A v dávke 4000 m. j./i vody.
Kontakt: