amadina Gouldovej - gouldianfinches.eu

gouldianfinches.eu rss RSS

Vaječná zmeska pre amadina Gouldovej

Čerstvá vaječná zmeska

 

 

Vo svojom chove používam čerstvú vaječnú miešaninu, ako i priemyselne vyrábané vaječné zmesky.

 

 

Priemyselne vyrábané zmesky sú obohatené o vitamíny, minerálne látky, sušený hmyz a ďalšie komponenty, ktoré výrobca skombinoval do podoby, ktorá asi podliehala výskumu pre potreby jednotlivých druhov. O týchto zmeskách tu však písať nebudem, ich zloženie sa dá vyhľadať na internete. Je ich pomerne veľké množstvo a v každom chove si vtáky obľúbia nejaký iný druh. Čo by som k nim napísal je odporúčanie, aby chovatelia kupovali len originálne balené zmesky, ktoré sú často krát vákuovo balené, a tak je menšia šanca, že dôjde k ich znehodnoteniu. Z hľadiska zoohygieny by som rozvažované zmesky neodporúčal kupovať, keďže riziko ich kontaminácie môže byť väčšie či menšie, no predsa len nejaké je.

 

 

Čerstvá vaječná zmeska, ktorú používam je veľmi jednoduchá. V minulosti som do týchto doma vyrábaných zmesiek pridával rôzne iné zložky, ako napr. sušený hmyz, mravčie vajíčka, sušenú pŕhľavu a podobne. Postupom času som však prišiel na to, že vtáky majú najradšej jednoduchú vaječnú zmes a túto prijímajú prakticky všetky páry. Keď som začínal s chovom amadín Gouldovej, priniesol som si vtáky, ktoré neboli naučené na prijímanie čerstvej vaj. zmesky. Keďže jej výživová hodnota je vysoká, snažil som sa počas niekoľkých rokov naučiť vtáky, aby ju prijímali. To sa mi v podstate aj podarilo, i keď niektoré pári ňou kŕmia menej, niektoré viac. Je však skoro vždy obľúbená u odstavených preperujúcich mláďat, a to najmä tých, ktoré rodičia touto zmeskou kŕmili. Keďže v preletovačke sa stretnú aj mláďatá, ktoré boli kŕmené len zrnom, je vysoká šanca, že sa od svojich spoluobyvateľov naučia túto zmesku tiež prijímať. Jej účinky sú priaznivo badateľné najmä počas prvého preperovania. Čerstvú vaječnú zmesku pripravujem z natvrdo uvareného slepačieho vajíčka, mrkvy, strúhanky a štipkou vitamínov (roboran, NV – powder,...). Aby bolo jasné, čo tieto zložky predstavujú, popíšem ich podrobnejšie a v závere uvediem návod na prípravu mojej vaječnej zmesky.












Slepačie vajce

 

Slepačie vajce váži okolo 55 gramov, obsahuje asi 6,8 gramov bielkovín, približne 6 gramov tukov - lipidov. Škrupina tvorí asi 12% hmotnosti vajca a až 97% jej obsahu tvoria minerálne látky. Bielok tvorí 58% hmotnosti vajca. Obsahuje asi 10 až 12% bielkovín, z toho približne 70% pripadá na vajcový albumín. Žĺtok je nerozpustný vo vode, obsahuje okolo 16,5% bielkovín a 29 až 36% tukov, ktoré sú viazané na bielkoviny a tvoria s nimi komplexy (lipoproteíny). Bielkoviny žĺtka sú fosfoproteíny, z ktorých 80% tvorí vitelín, zvyšok livetín a fosfovitín.

 

Bielkoviny a tuky vajca majú vysokú výživovú  hodnotu a sú ľahko stráviteľné. Okrem toho obsahujú vitamíny a dôležité minerálne látky, predovšetkým železo v ľahko využiteľnej forme pre vtáčí organizmus. Vďaka vhodnej skladbe a optimálnemu obsahu jednotlivých aminokyselín pokrývajú bielkoviny vajca takmer úplne množstvo týchto látok získavaných konzumáciou hmyzu. Ich skladba predsa len nie je totožná so zložkami získanými konzumáciou hmyzu, a preto vajce nikdy nemôže byť plnohodnotnou náhradou. Týka sa to najmä jeho podávania hmyzožravým vtákom. Amadiny Gouldovej sú primárne zrnožravý typ a živočíšne bielkoviny sú len obohatením stravy. Rovnako dobre dokážu mláďatá vychovať len zrnom, a to najmä ak ho majú vo voskovej zrelosti.

 

Tuková zložka vajec obsahuje okrem triacylglycerolov a mastných kyselín výživovo významné fosfolipidy, cerebrozidy a steroly. Lecitín obsiahnutý vo vaječnom bielku je bohatý na cholín, ktorý hrá dôležitú úlohu pri prenose cholesterolu krvou a v metabolizme tukov. Tuky obsiahnuté vo vajíčku sú tak dobre emulgované, že ich využiteľnosť sa blíži skoro k 100%, čím prevyšujú všetky ostatné potravinové lipidy.

 

Minerálne látky a stopové prvky sa vo vajci vyskytujú vo voľnej forme alebo viazané s organickými látkami. Sú tu zastúpené vo vysokom množstve a vo forme, ktorá je pre vtáčí organizmus ľahko využiteľná. Z makroelementov je to najmä fosfor a železo, ale aj síra, draslík a chlór. Z mikroelementov sa to týka zinku, medi, mangánu, brómu a jódu.

 

Vitamíny sú vo vajíčku zastúpené vitamínom B12 - kobalamín, ďalej vitamínmi A, D, E, K, niacínom a kyselinou pantoténónovou. Žĺtok je veľmi dobrým prirodzeným zdrojom vitamínu A, i keď jeho obsah vo vajci závisí od viacerých faktorov, ako je napr. plemeno, ročné obdobie a zloženie krmiva. Vitamíny vo vajci sú schopné uspokojiť potreby vyvíjajúceho sa zárodku, z toho dôvodu je predpoklad, že priaznivo pôsobia aj na rastúce mláďatá.

 

Biologická kontaminácia - väčšina vajec od zdravých nosníc (v priemyselných hydinárňach je zdravotný stav nosníc pravidelne kontrolovaný) je mikrobiologicky sterilná a pri správnom skladovaní sa sterilnosť zachováva dlhý čas. Existuje veľa vplyvov, vďaka ktorým sa nevyskytuje často infekcia ich vnútorného obsahu. Vaječný bielok je najdôležitejšou bariérou, vyzbrojenou účinnými antimikrobiálnymi vlastnosťami a látkami, ktoré bránia mikróbom preniknúť k výdatnému zdroju živín - žĺtku. V prvom rade je to enzým lyzozým s bakteriocidným účinkom. Nie všetky mikroorganizmy sú však rovnako citlivé na účinok bielka.

 

Skladovanie a manipulácia: surové slepačie vajíčka nikdy neskladujeme spoločne s prípravkami či potravinami používanými v chove. Vaječná škrupina môže byť kontaminovaná baktériami či vírusmi (ľahko prenosnými zo sliepok na exotické vtáky), ktoré mohli uniknúť kontrole vo veľkochovoch alebo na povrch škrupiny mohli zaniesť sekundárne (obchod, chovateľ, skladovacie priestory,...). Vajíčka teda skladujeme a varíme mimo chovného zaradenia. Po manipulácii so surovými vajíčkami odporúčam dokonalé umytie rúk a nezaškodí ani ich dezinfekcia, najmä pokiaľ chovateľ bezprostredne po manipulácii s nimi robí zásahy v chovnom zariadení.

 

MRKVA – koreňová zelenina

 

Mrkva patrí do vaječnej miešaniny a u mňa v nej tvorí cca 1/3 jej obsahu. Na organizmus mláďat má veľmi priaznivý vplyv pre jej dietetické účinky, ako aj obsah vitamínov a minerálnych látok.

 








Mrkva obsahuje provitamín A – beta–karotén, ktorý sa v tele mení na vitamín A, ďalej obsahuje vitamín E, vápnik, draslík, železo a zinok,...

 

Vitamín A je potrebný pre zdravý zrak a sliznice, stará sa o silné kosti a zuby. Navyše bolo dokázané, že beta–karotén je účinný antioxidant, ktorý chráni bunky pred voľnými radikálmi. Všeobecne možno povedať, že jeho pôsobenie vo vtáčom tele je takmer univerzálne. Amadiny Gouldovej sú dosť náročné na vitamín A. Je však potrebné si uvedomiť, že ním možno predávkovať (podrobnejšie v časti o vitamínoch).

 

Pektín nachádzajúci sa v mrkve na seba zase viaže až 80% ťažkých kovov v tele a vylučuje ich z organizmu von.

 

Celkové pôsobenie mrkvy: mrkva zvyšuje odolnosť organizmu, pomáha pri zápchach, posilňuje srdce a cievy, podporuje vývoj a rast mláďat a zlepšuje celkovú kondíciu organizmu vtákov. Prispieva ku kvalite operenia, urýchľuje hojenie rán, posilňuje sliznice v tele a zvyšuje plodnosť. Pôsobí močopudne, preto sa pri jej konzumácii, najmä na začiatku, môže trus javiť ako pomerne riedky, vďaka močovej zložke. Veľkou výhodou mrkvy je jej ľahká stráviteľnosť. Mrkva nenadúva a nedráždi tráviace ústrojenstvo vtákov. Vďaka vyššiemu prirodzenému obsahu cukru je dobrým zdrojom na získanie ľahko prístupnej energie.

 

Strúhanka z rožkov

 

Strúhanka je neoddeliteľnou súčasťou čerstvej vaječnej zmesky a tvorí jednu z jej základných zložiek. Strúhanka kupovaná v obchodoch je určená na tepelné spracovanie a jej kvalita, i keď je na potravinárskej úrovni, nie je pre mláďatá, ktoré nemajú vybudovanú prakticky žiadnu imunitu vyhovujúca.

 

Do vaječnej zmesky je možné pridávať tiež strúhanku z piškót. Pre vysoký obsah cukru som však od tohto upustil, keďže v takto pripravenej vaječnej zmeske rýchlo nastáva kvasenie, čo pre mladý rastúci organizmus môže mať a často aj máva fatálny koniec.

 

Vo svojom chove som zvolil výrobu strúhanky svojpomocne. Vlastne ani nejde o strúhanku v pravom slova zmysle, ale skôr o sušené rožky, následne postrúhané počas prípravy zmesky. Rožky zakúpim v potravinách, a to úplne štandardné, ničím neposypané ani neobsahujúce žiadne prídavné semená či farbivá. Rožky rozkrojím priečne na polku, uložím ich na plech rozkrojenou stranou hore a vo vyhriatej a otvorenej rúre ich pri teplote do 70°C suším cca 6 hodín. Vysušenie kontrolujem, aby nebol stred rožka ešte vlhký. Po vysušení nechám rožky vychladiť a následne ich skladujem v mikroténových vreckách na suchom a chladnom mieste.

 

Postup prípravy a podávania

 

 

Slepačie vajíčko, ktoré je čerstvé, teda nie po záruke, varím cca 20 minút. Je to osvedčená doba na zlikvidovanie hocakých možných patogénov. Po uvarení nechám vajíčko voľne vychladnúť. Vajíčko varím každý deň vždy pred prípravou vaječnej zmesky, teda nie do zásoby. Po vychladnutí ho ošúpem, škrupinku zbavím vnútornej blanky a takto očistenú škrupinu potom pridávam samičkám počas znášky do gritu. Vajíčko nastrúham na jemnom strúhadle. Na rovnako hustom strúhadle nastrúham i polku usušeného rožka a očistenú mrkvu, ktorá má hmotnosť cca 70 - 80% vajíčka. Celkový pomer teda vychádza cca 1/3 vajíčka, 1/3 mrkvy a 1/3 strúhanky. Do zmesky pridávam už spomenuté sušené vitamíny. Táto zmes je veľmi jednoduchá, no zistil som, že ju prijímajú prakticky všetky páry vtákov. Po pridaní rôznych iných zložiek boli páry, ktoré takúto zmes odmietali. Už samotné zloženie vajíčka a mrkvy však zaručuje v podstate dokonalú zmes na kŕmenie a najmä je to zmes čerstvá s aktívnymi zložkami, a teda ľahko stráviteľná. Pripravená zmeska musí mať polosuchú konzistenciu a jednotlivé zložky musia byť dokonale premiešané, ale pozor, nie dotlačené na kašu.

 

 





Zmesku pripravujem každý deň ráno čerstvú, skladovanie v chladničke a najmä v chladničke, ktorá je určená aj pre domácnosť, by som neodporúčal. Môže dôjsť k jej kontaminácii nejakými baktériami, ktoré by mláďatám mohli uškodiť. Ani konzistencia zmesky po vybratí z chladničky nie je taká „dokonalá“, ako keď je pripravená čerstvá.

 

 




Zmesku podávam v plastových miskách. Dostávajú ju páry na začiatku chovnej sezóny, po znáške a na začiatku inkubácie ju prestanem párom podávať a začnem s tým až 1 - 2 dni pred plánovaným liahnutím mláďat. Zmesku každý deň dostávajú odstavené mláďatá, ktoré ešte nepreperili. Dospelé preperujúce vtáky ju dostávajú cca 2 x týždenne.





  

 




Zmesku nechávam v klietke max 8 hodín. V prípade potreby pripravím novú dávku. Misky umyjem a nechám dobre uschnúť do nasledujúceho dňa, keď sa podáva čerstvá dávka. Raz týždenne misky na čerstvú vaječnú zmes dezinfikujem buď SAVO - m alebo prípravkom F10.

Chov v zajatí / Krmivo a doplnky krmiva / Vaječná zmes /
Texty a fotografie nie je možné šíriť bez súhlasu autora
stránok www.gouldianfinchces.eu